Argument

11. kapitola - Nakupovanie

Vianoce sme strávili v celku fajn. Veď to poznáte. Veľké upratovanie, stavanie a zdobenie stromčeka, varenie. Štedrá večera, pri ktorej v pozadí hrala vianočná hudba. A potom darčeky. Darčeky, ktoré som rýchlo ponakupovala cez internet, pretože som na obchody nemala čas a ktoré nie sú až také dôležité. Dôležitá je rodina. Láska, ktorú vám dáva. No, ale darčeky sú darčeky. Každý ich rád dostáva. Dostala som toho dosť veľa, aj keď som nič nechcela. Kopec nového oblečenia a šminky, knihy a šperky... Najviac ma ale potešilo, keď ocko vytiahol z pod stromčeka malú škatuľku a podal mi ju. Otvorila som ju a v nej trónil náramok s príveskami. Boxerské rukavice značili priebojnosť. Mačka, prefíkanosť. Srdce, doprosrdečnosť. Pierko, jemnosť. Lev, hrdosť. Kľúč s kladkou znamenali, že si viem veci nechať pre seba a že sa mi dá veriť, ale najviac ma dostalo, keď som tam zbadala prsteň, ktorý pre mňa veľmi znamenal, pretože mi ho zanechala stará mama, ale nemohla som ho nosiť, pretože mi bol priveľky.
„Ďakujem," objala som ich oboch naraz a do očí sa mi nahrnuli slzy, no nedrali sa von. Nasadila som si ho na ruku a usmiala sa na nich. Rodinná pohoda pokračovala a keď už pod stromčekom neostalo nič, poupratovali sme bordel a išli sme si odložiť darčeky. Potom sme spoločne poumývali riady a zapli si telku, v ktorej akurát išli vianočné rozprávky. Posadali sme si vedľa seba na gauč. Mama v otcovom objatí v jednom rohu a ja s úsmevom na perách, skrytá pod dekou, v druhom.

Ráno som sa zobudila v mojej posteli, čomu som nerozumela, pretože posledné čo si pamätám bol gauč a rozprávky. Asi som sa teleportovala! Dobre, tak to asi nie. Nemyslite si, že som až taká blbá. Došlo mi, že ma preniesol ocko, kým som spala.
Vstala som z vyhriatej postele a ponaťahovala si kosti. Vošla do kúpeľne, kde som sa upravila a v pyžame zišla do kuchyne, kde to už dávno sršalo životom. Mama behala po celej kuchyni a niečo kuchtila, kým ju ocko pozoroval a smial sa na nej, keď nemohla niečo nájsť.
„Bré ránko," povedala som s úsmevom, pretože som sa na nich chvíľu zabávala.
„Dobré, ako sme sa vyspali princezná?" spýtal sa ocko.
Aj keď ma oslovil tak, ako ma oslovil, vôbec mi to nevadilo. Mám rada, keď ma tak volá.
„Celkom dobre," sadla som si za stôl vedľa ocka a pri tom pozorovala mamu.
„Čo budeme dnes robiť?" spýtala som sa po chvíľke ticha.
„My dve ideme nakupovať a ocko bude zatiaľ kraľovať doma," ozvala sa mama a naložila mi jedlo.
„Čo chceš kupovať?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.
„No predsa šaty na babkin silvestrovský večierok," pripomenula mi.
„Ahááá," zatiahla som.
„Teraz sa najedz a choď sa obliecť. O pól hodinky pôjdeme," oznámila.
Urobila som tak, ako nakázala. Najedla som sa a vyšla hore po schodoch do svojej izby, kde som sa prezliekla. Navliekla som na seba rifle a červený sveter so sobom, ktorý som si našla pod stromčekom. Zišla som dole do predsiene, kde som si obula vysoké čižmy a obliekla si ešte kabát. Mama už bola tiež hotová a tak sa mohlo vyraziť.
„Nie že to tu podpáliš," robila si srandu mama z otca.
„Ničoho sa nemusíš báť, mám to pod kontrolou," pobozkal ocko mamu.
„Tak to dúfam, že nie tak, ako minule," ozvala sa a otvorila dvere.
„Maj sa," dala som mu pusu na líce a vyšla z domu.
Nastúpili sme do maminho auta a vyrazili do obchodného centra. Navštívili sme veľa obchodov, ale nepáčili sa nám žiadne šaty. Nejako nám vyhladlo a tak sme sa rozhodli, že sa skočíme najesť a potom ešte prejdeme pár obchodov. Vybrali sme si stôl a keď prišla čašníčka tak aj jedlo. Chvíľu sme čakali a potom sme mohli začať jesť.
„Mami?" začala som.
„Kto všetko na tej babkinej párty bude?" spýtala som sa, keď sa na mňa pozrela.
„Všetci z rodiny, nejakí jej známi, prečo?" nadvihla obočie.
„Len tak," usmiala som sa a ďalej pokračovala v jedení.
„Stále nemôžem pochopiť, prečo sa s tým Harrym tak neznášate," nadviazala konverzáciu a prehrabávala sa vydličkou v jedle.
„Pretože je to namyslený egoista," jednoducho som odpovedala.
„Čo sa vlastne medzi vami stalo?" nedala sa odbiť.
„No, tak to sa dostávame hneď na prvý deň školy. Hneď v tedy to začalo. Sedela som na posteli a zoznamovala sa s babami, keď..." začala som rozprávať a ústa sa mi nezatvorili dobrú hodinu.
Rozprávala som dokonca aj keď sme už vyšli z reštiky a išli pozrieť zvyšné obchody.
„To kvôli takej blbosti?" nadvihla obočie, keď som dorozprávala a zapozerala sa na jedny šaty.
„Akej blbosti, mami? To nie je blbosť! Nemal tam čo robiť!" rozhadzovala som rukami a tiež si jedny obzerala.
„A okrem toho, nie je to len kvôli tomu. Určite to prešlo z naších otcov na nás. Vidíš? Máme to v génoch, nenávidieť sa," dopovedala som na čo sa mama zasmiala.
„Na čom sa smeješ?"
„Takže v génoch, hej?" smiala sa.
„No a," uškrnula som sa presunula sa k iným šatám.
„Čo tak tieto?" nadvihla som obočie.
„Perfektné," vyvalila oči.
Šaty bez ramienok so srdcovým výstrihom. Pravý bok zdobila brošňa a farby sa striedali. Zelená, tyrkysová, svetlomodrá a tmavomodrá.
Vybrala som si svoju veľkosť a išla ich vyskúšať, zatiaľ čo si mama hľadala tie svoje. Vyšla som z kabínky a ukázala sa mame. Prekvapene na mňa pozrela a objala ma pri čom sa rozrevala. To vyzerám až tak hrozne? Keď sa odtiahla, prehovorila.
„Si už taká veľká a nádherná," zotrela si slzu.
Usmiala som sa a tiež ju objala.
„Našla si si nejaké?"
„Áno," povedala a ukázala mi ich.
Boli úplne jednoduché, tmavomodré až po zem so srdcovým ozdobeným výstrihom a tiež bez ramienok s pásom vykládaným drahokamami.
„Krása, okamžite si ich vyskúšaj," nadšene som jej rozkázala a ona sa išla prezliecť.
Stáli sme vedľa seba pred zrkadlom a obzerali sa. Matka s dcérou a dcéra s matkou.
„Sme kočky," pochválila som nás, na čo sa mama zasmiala a išli sme sa prezliecť.
Zaplatili sme a ešte boli kúpiť topánky, šperky a masky príslušnej farby. Keď sme už mali všetko, vybrali sme sa k autu, ktoré sme zaparkovali pred obchodným domom. Nastúpili sme a spoločne sa zviezli domov.