Argument

8. kapitola - Nočná prechádzka a basketbal

Zobudila som sa a keď som sa pozrela na hodinky bolo niečo po dvanástej v noci. Super, celý deň som prespala. Baby spali a tak som sa potichu obliekla a vyšla na chodbu. Prechádzala som sa. V tú chvíľu ma nezaujímalo, čo sa so mnou stane, keď ma tu niekto nájde, len tak sa túlať o pól jednej ráno po chodbách. Rozmýšľala som. Nad Stylesom, nad kamarátkami, Liamom, plesom. Ples je už o tri dni. Tri posraté dni a ja naň nemám absolútnu chuť ísť. Šaty mám už síce objednané, ale asi sa na to všetko vykašlem a budem sedieť zamknutá v izbe a pozerať nejakú blbosť v telke.
Odnekiaľ zafúkal studený vietor a keď som zbadala otvorené okno. Zatvorila som ho a zababušila som sa do mikiny ešte viac a ruky si prekrížila na prsiach. Kráčala som ďalej a myšlienky nechala len tak plynúť. Teraz zablúdili k Liamovi. Liam. Nikdy som sa s ním nejako nerozprávala, len sa raz za čas naň usmiala a to je tak všetko. Nečakala som, že ma podrží v takej ťažkej chvíli. Skôr som si myslela, že tu pre mňa budú kamarátky. No tie nejako zanedbávam a vyhýbam sa im. Buď vstanem veľmi skoro alebo veľmi neskoro a potom zdrhnem. A nakoniec tu je Styles. Ten, ktorý to všetko spôsobil. Neviem čo mu to napadlo. Nemyslela som si, že po mne takto vyštartuje. Viem, polovica dievčat na tejto škole by sa s ním v ten moment aj vyspalo, ale ja nie. Ja taká nie som. Je síce príťažlivý a aj v tej hlave niečo má, aj keď nie vždy to dáva najavo, ale proste nie. Je to Casanova! Doriti!
Kopla som do niečoho, čo sa váľalo po zemi a ono sa to odkotúľalo preč. Bola to lopta. Asi ju sem zabudli chlapci, keď ich vyrušil niektorý z učiteľov a začal sa rozkrikovať, že prečo ten futbal hrajú na chodbe, keď tu majú takú veľkú telocvičňu. Tak, ale chápem ich. Robiť niečo proti pravidlám je vzrušujúce. Poznám to. Za tie štyri mesiace čo som tu, som toho proti pravidlám vďaka Stylesovi spravila veľa. Zase o ňom rozmýšľam! Dosť! Tina! Neprovokuj!
„Nemôžeš spať?" ozval sa zachrípnutý hlas hneď za mnou.
Otočila som sa a zbadala ho tam stáť. Ruky mal vo vreckách nohavíc a bol bosý. Neviem, čo chcel dokázať tým, že si nedal tričko a ukázal tie svoje tehličky, keď som tu len ja. Ja, ktorá ho nezaujímam a on, ktorý nezaujíma mňa. Otočila som sa naspäť a začala kráčať preč. Odpoveď na svoju otázku nedostal a ani nedostane. Kráčala som pomaly a ani neviem kam, keď som započula kroky. Presne viem komu patrili.
„Kam ideš?" spýtal sa znova, no teraz som sa dokonca ani neotočila.
„Prosím, rozprávaj sa so mnou," fňukal.
„Tiež som prosila," povedala som potichu, ale viem, že to počul.
„Pozri," chytil ma za predlaktie a otočil naňho.
Nedokázala som sa mu pozerať do očí a tak som sa pozerala dole na naše chodidlá.
„Ja som to nechcel! Vážne! Prisahám! Ja neviem... Neviem čo to do mňa vošlo, bol som posadnutý túžbou pomstiť sa ti za tú stoličku čo som sa na ňu prilepil," povedal a chytil ma za bradu následkom čoho som sa mykla, no nakoniec sa aj tak naňho pozrela. Do tých jeho zelených očí hľadiacich do tých mojich modrých.
„Fajn, odpúšťam ti, ale..." začala som, na čo on len nadvihol obočie a pohľadom ma povzbudzoval, aby som vetu dokončila.
„...ale pomsta ťa neminie a ver tomu, Styles, že bude fakt krutá," zaškerila som sa, na čo si on len vydýchol.
„Tak toto je moja Tolkienová!" zaškeril sa a objal ma.
„No, ehm. Po prvé, nie som tvoja a po druhé, my dvaja sa neznášame tak ma neobjímaj," varovala som ho.
„Ou, aha, sorry," pustil ma a poškrabal sa vzadu na hlave.
Otočila som sa smerom k mojej izbe a keďže Styles má tú svoju hneď oproti, vybrali sme sa tou istou cestou. Boli sme ticho a každý rozmýšlaľ nad niečim iným.
„Uhm, takže, všetko po starom?" spýtal sa s nadvihnutým obočím a už chytal kľučku od dverí.
„Všetko po starom," prikývla som mu a vtrepala sa do izby.

***

Ráno som vstala dosť zavčasu, no tentoraz som neutiekla. Vstala som z postele a obsadila kúpelňu. Vykonala som hygienu a vyšla. Baby ešte neboli hore a ja som sa pekne nudila. Začala som sa prechádzať hore-dole po izbe a rozmýšľala nad tým, akú činnosť teraz budem vykonávať. Pôjdem si čítať? Nie, na to ešte nie je dosť svetla a svietiť nechcem. Pozriem si nejaký film? Nie, filmy ma nebavia. Už to mám! Obliekla som si športové oblečenie a nasmerovala som si to do telocvične. Vybrala som si basketbalovú loptu a začala driblovať.
„Tolkienová má loptu a obchádza protihráčov. Jedného, druhého, ale nie! Zdá sa, že má problémy a tak nahráva druhej Tolkienovej," komentovala som si hru a pri tom behala po celej telocvični.
„Druhá Tolkienová nahráva opäť prvej Tolkienovej a snaží sa dostať ku košu. Nahráva späť Tolkienovej a Tolkienova späť Tolkienovej. Tolkienová hádže a dáva koš!" kričala som na celú telocvičňu a pri tom zdvihla ruky do vzduchu. Davi šaleli a ja ako výherca som si ľahla na podlahu a rukou navlečenou ešte stále v rukavici si odhrnula vlasy z tváre a zavrela oči. Dych som mala zrýchlený z toľkeho behania a tak som sa snažila ukľudniť ho, keď som započula driblovanie. Nadvihla som sa na lakťoch a obzrela sa. Uškrnula som sa, keď začal komentovať.
„Styles behá s loptou a balamutí protihráčov. Nahráva ďalšiemu Stylesovi, ktorý sa dostal trošku do popredia, ale protihráč ho obral a doluje si cestu cez ostatných ku košu protivníkov," behal po ihrisku ako splašený kôň a ja som sa postavila.
„Tu som!" zakričala som a tlieskla rukami nad hlavou, aby si ma všimol.
Kútikom očka ma zbadal a predieral si cestu ku mne.
„Styles si všimol Tolkienovú a beží k nej, nahráva jej a Tolkienová uteká," kričal.
„Tolkienová prebrala loptu s menšími ťažkosťami, ale nevyšmykla sa jej. Uteká dopredu a nahráva späť Stylesovi," prevzala som komentátora ja.
„Styles si prediera cestu dopredu a nahráva späť Tolkienovej, ktorá balamutí protihráčov tým, že nahráva späť Stylesovi," kričal Styles.
„Styles nahráva späť Tolkienovej a Tolkienová hádže a... A dáva KÓÓÓŠ!!!" kričala som a ťapla si oboma rukami so Stylesom.
Na tvárach nam nechýbal obrovský úsmev.
Celý spotený sme si ľahli vedľa seba na podlahu telocvične a snažili sa zastaviť naše rozbúchané srdcia. Po nejakom čase sme sa vrátili späť na internat a pred dverami som sa ešte ozvala.
„Ďakujem za super hru."
„Rádo sa stalo," žmurkol na mňa a vošiel dnu.