Argument

6. kapitola - Doživotná trauma a zlé sny

Sedela som v lavici spolu s Grace a počúvala výklad učiteľa. Ruky som mala položené na lavici a samozrejme kvôli tomu tetovaniu som mala rukavice. Hodinu sme mali spojenú s druhákmi, keďže veľa z učiteľov ochorelo. Presne za mnou sedel Styles aj so svojimi kamošmi, teda okrem Nialla, ktorý sedel s Emily predo mnou. Styles mi neustále kopal do stoličky a tak som to nevydržala a otočila sa naňho.
„Styles, ak okamžite nesprestaneš, neželaj si ma!" precedila som cez zaťaté zuby a otočila sa späť.
„Nejaký problém, slečna Tolkienová?" ozval sa učiteľ.
„Nie, pán učiteľ, žiadny," milo som sa usmiala.
„Smiem sa spýtať, prečo máte rukavice?" jeho hrubé obočie sa pozdvihlo.
„No... Já..." žiadná dobrá výhovorka mi v tej chvíli nenapadla.
„No tak, Tolkienová, povedz mu prečo máš tie rukavice," s úškrnom mi do ucha šepkal Styles.
„Bola mi zima tak som si dala rukavice, azda nemôžem?" strčila som si ruky do vreciek mikiny.
„Môžete," povolil mi a ďalej sa mi už nevenoval, radšej začal vykladať učivo.
„Prečo si mu nepovedala pravdu?" natiahol sa cez svoju lavicu Styles a šepkal mi do ucha ďalej.
„Drž hubu, Styles, lebo sa nájdeš na zemi," odvrkla som mu.
„A ty budeš podo mnou prosiť o milosť," vŕtal.
„Tak to v žiadnom prípade," prekrížila som si ruky na hrudi.
„Nemáš ty náhodou priateľku?"
„Myslíš Cassandru? Tú štetku? S ňou som sa už rozišiel, len ona to nevie pochopiť a stále za mnou dolieza," vysvetlil mi.
„Ale neodbiehajme od témy," nevidela som ho, pretože sedel za mnou, ale som úplne presvedčená, že si oblízol pery a nezabudol pridať ten jeho úškrn.
„Skloním sa k tebe a pobozkám ťa na krk, keďže sa ti to bude páčiť, zavzdycháš a ja to využijem. Prisajem sa ti na pery a s jazykom vstúpim dnu. Budem skúmať a pátrať po tom tvojom. Keď už budem mať tvojích bozkov dosť, presuniem sa späť k tvojmu krku, kde ti spravím cucflek a..."
„Pán Styles?" prerušil ho v šepkani učiteľ.
Chvála bohu, keby pokračoval, asi by som mu jednu švacla po tej jeho veľkej otrasnej gebuli.
„Áno, pán učiteľ?" ozval sa.
„Poďte k tabuli vypočítať tento príklad, keďže ste už v druhom ročníku, mala by to pre vás byť hračka."
Tak toto bude trápne, pomyslela som si a sama pre seba sa uškrnula.
„Tak fajn," zamumlal si Styles popod fúzy a chcel vstať, no stolička ho ťahala k zemi.
„Čo do riti," zanadával.
„Pán Styles, poprosil by som vás aby ste nenadávali. Ďakujem."
„Ale, pán učiteľ..." chcel niečo povedať, no učiteľ ho prerušil.
„Žiadne ale, pán Styles, sústavne vyrušujete a otravujete dievčatá sediace pred vami," tak toto vychytal, zaškerila som sa.
„Ale, pán učiteľ, prilepil som sa k stoličke," povedal na čo sa všetci v triede rozrehotali.
„Prosím? Tak vy si zo mňa ešte budete robiť srandu?!" nahodil prísny výraz.
„Nie, pán učiteľ, ja to myslím vážne," obraňoval sa.
„Tak toto je neslíchané, okamžite sa zdvihnite a choďte do riaditeľne," rozčuľoval sa.
Cela trieda sa uškŕňala.
„Za toto mi zaplatíš, Tolkienová, kvôli tebe som sa strápnil nie len pred mojou triedou, ale dokonca aj pred tou tvojou," zašepkal mi do ucha Styles a zdvihol sa aj so stoličkou.
Pomaly odkráčal k dverám a namieril si to do riaditeľne.
„To si bola ty?" spýtali sa ma dievčatá po hodine.
Nič som nepovedala, len sa uškrnula a začala pohybovať hlavou na znak súhlasu.
„Tak to ti vyšlo," ťapli si so mnou.
„Ehm, Tina? Mohla by si na chvíľu?" zastavil sa pri nás nejaký druhák.
Stylesov spolužiak.
„Nešla... Nešla by si so mnou na ten Vianočný ples?" spýtal sa ma s nádejou v hlase.
„Ty si Jack, že?" odbočila som od témy.
„Áno. Robertson."
„Stylesov spolužiak?" nadvihla som obočie a pri tom sa zaškerila.
„Presne," jemne sa usmial.
„Tak pôjdeš so mnou?" povedal po krátkej odmlke.
„Ou, prepáč, ale ja..." nebola som schopná vymyslieť nejakú výhovorku a tak ma potešilo, keď mi skočil do reči.
„Niekto ťa už pozval, chápem," povedal smutne a odišiel.
Nebola to pravda, že ma už niekto pozval. Nikto ma nepozval, teda okrem Jacka a dúfam, že už ani nepozve. Mala som totižto plán, plán, ako znemožniť Stylesa počas večierku pred celou školou. Viem, že teraz má byť na rade s pomstou Styles, ale bude to mať za to, že kvôli nemu budem mať doživotnú traumu a zlé sny z toho, čo mi rozprával počas matiky. Fuj!
Išla som si ešte k jednému tretiakovi po veľmi dôležitú časť mojej pomsty a dobehla som do izby, kde boli obe moje priateľky, robili si úlohy a o niečom diskutovali
„Čo to máš?" zvedavo sa spýtala Emily, keď si ma všimla s veľkým a ťažkým uzavretým putkom.
„Ááále, to je pre Stylesa," odpovedala som a s veľkým úsilím to skryla pod posteľ.
„Nemá teraz náhodou riešiť pomstu on?" nadvihla obočie Grace.
„Mám na to právo aj ja. Vy ste ho nepočúvali na matike. Fuj! Také niečo dokáže vypustiť z úst len on," nahodila som zhnusenú grimasu.
„Viem si predstaviť," ozvala sa Emily.
„Radšej si nepredstavuj," zahriakla ju Grace.
„Tak, máte už vybraté šaty na ples?" ozvala sa Emily a pri tom si prezerala časopis so šatami.
„Ano."
„Nie," povedali sme s Grace naraz.
„Akože nie?! Však do plesu je už iba týždeň!" začala po mne kričať Emily.
„Tu máš," hodila po mne Grace časopisy so šatami.
Ako som si ich tak prezerala, žiadne sa mi nepáčili. A tak som len nemo obrácala stránky, na šaty ani nepozerala a rozmýšľala nad Vianocami, ktoré môžem stráviť aj sem, ale aj doma. Rozhodla som sa, že pôjdem domov a oslávim Vianoce s rodinou. Predsa len sem nikto známi neostane a ja sem nebudem mať sama čo na práci. A hlavne sa teším na Silvester. Babka totížto rozosielala pozvánky na jej Silvestrovskú párty, kde mame prísť v plesových šatách a s maskami.
„Našla si niečo?" spýtala sa ma Grace
„Nie," odpovedala som stroho a prevrátila ďalšiu stránku.
„Ukáž, pomôžem ti," ponúkla sa mi a začala si prezerať šaty so mnou.
Ona si ich vážne prezerala a ja som opäť spadla do toku svojich myšlienok a nevnímala nič vôkol seba. Ona je taká super kamarátka. Síce sa nie vždy zapojí do mojej pomsty pre Stylesa, ale aspoň vie poradiť a upozorní ma, keď niečo robím zle. Pomôže mi aj s úlohami, keď sa v ních zamotám a hlavne aj s Emily vždy stoja pri mne, aj keď to nie je ľahké, vďaka Stylesovi, ktorý mi svojou existenciou spríjemňuje život. Mám obe úprimne rada a dúfam, že to so mnou vydržia až do konca školy a dúfam, že naše kamarátstvo nevyhasne ani po konci. Normálne sa teším na štvrtý ročník, síce budem maturovať, ale konečne sa zbavím Stylesa a môj život potom bude ako gombička. Nebudem musieť vymýšľať pomsty a hlavne sa nebudem musieť báť tých Stylesových. Teraz si to ako nevezmite tak, že sa bojím Stylesa, to nie, ale bojím sa toho, že to raz až tak preženie, že sa stane niečo vážne. A okrem toho sa už nebudeme navzájom strápňovať pred celou školou. Veď už teraz nás tu každý pozná a to tu chodím len tri a pól mesiaca. Moja hlava skopová! Zasa riešim Stylesa! Som ja ale blbá. Keď ho vidím, mám ho odignorovať a ísť ďalej a keď ho nevidím, nemám naňho prečo spomínať. Veď je to Casanova!
„Tina?" oslovila ma Grace.
„Hmmh?" zamumlala som.
„Čo tak tieto?" spýtala sa a ukázala prstom na odporné rúžové šaty.
„Tie nieeee," zatiahla som, „tieto," ďobla som prstom na šaty až po zem marhuľovej farby.
Boli na jedno ramienko ozdobené akýsimi kvetmi a chrbát šiat bol veľmi zaujímavý. Zapletený.
„Výborne a ešte topánky," ozvala sa natešene Grace.
„Topánky mám," povedala som hrdo.
„No ukáž," povzbudila ma.
Otvorila som skriňu a vybrala z nej krásne zlaté topánky asi so štvor centimetrovým opätkom.
„Nie je ten opätok nejaký malý?" nadvihla obočie Grace.
„To si robíš srandu, že? Však ja sa dokážem zabiť aj na tom," protestovala som.
„Dobre, dobre," vzdávala sa Grace s úškrnom.
„Počuj, až teraz som si všimla, že tu nie je Emily. Kam išla?" spýtala som sa zvedavo svojej kamarátky.
„Niekam s Niallom," oznámila mi.
„Oni spolu chodia?" nadvihla som jedno obočie.
„Oficiálne nie."