Argument

17. kapitola - Narodeniny

Úsmev preťal moju tvár, keď mi Niall oznámil, kedy má Tolkienová narodeniny. Najlepšie na tom bolo, že ich bude mať o mesiac, prvého mája. To je dosť času na to, aby som si stihol pripraviť pomstu. Keďže som potreboval jedného dobrovoľníka, vysvetlil som chlapcom môj plán a čakal kto sa prihlási na pomoc. Keď sa prihlásil Liam, prebehol mnou šok, ale nedal som to na sebe poznať. On ma väčšinou od takýchto veci odhovára, nie že by som ho niekedy poslúchol, ale teraz som mu bol vďačný za pomoc. Celý mesic sme si pripravovali potrebné veci k pomste, až nastal ten deň. Deň Tolkienovej narodenín a tiež deň pomsty.
Hnedú krabicu som položil doprostred izby. Liam sa do nej skryl aj so strašidelnou maskou na hlave. Krabicu som zavrel a následne jakš - takš zabalil do darčekového papiera. Potom som otvoril dvere a spolu s Louisom a Niallom zodvihli krabicu tak, aby sa neroztrhala. Na chodbe sme ju položili na zem a zaklopali Tolkienovej na dvere. Po chvíli sa otvorili a v nich stála oslávenkyňa.
„Všetko najlepšie, cica," ozval som sa.
„É... Odkiaľ vieš, kedy mám narodeniny?" na jej tvári bolo vidieť prekvapenie.
„Tajné zdroje," uškrnul som sa.
„Priniesli sme ti darček," povedal som a odstúpil, aby ho mohla vidieť.
„No... Ehm... To ste nemuseli," povedala a rozhliadla sa.
„Môžte ho preniesť dnu?" spýtala sa a otvorila dvere dokorán.
Všetci traja sme sa zohli a zdvihli krabicu do vzduchu. Preniesli sme ju asi do stredu izby a následne položili na zem. Louis s Niallom opustili miestnost a nezabudli za sebou zavrieť dvere. V miestnosti sme ostali len ja a Tolkienová, vlastne ešte Liam, ale to ona nemohla vedieť. Nedôverčivo pozrela na škatuľu a potom na mňa.
„Ak odtiaľ na mňa niečo vybafne, Styles, zabijem ťa," pozrie na mňa vážne a aj so sklenenou fľaškou neviem čoho začne pomaly dávať dole darčekový obal.
Keď už roztrhané časti obalu ležia na zemi, dotkne sa obalu krabice.
„Wuááá," vyskočí Liam do vzduchu a kričí.
„Áááááá," kričí aj Tolkienová a zdvíha sklenenú fľašu do vzduchu, pričom mu ju rozbije o hlavu.
Liam okamžite padá späť do krabice a následne sa krabica prevráti a spadne bokom na zem. Tolkienová sa chytá za hlavu a z mojích úst sa okamžite začnú chrliť všetky možné nadávky sveta. Pribehnem ku krabici a začnem ju trhať.
„Si normálna? Čo si mu to do riti spravila?" kričím a ako o život trhám krabicu.
„Čo si to spravila? Liam! Liam! Liam!" kričím po ňom no nereaguje.
„To je Liam? Ako som to mala vedieť?" bránila sa.
„Je v poriadku?" začala mi pomáhať trhať krabicu.
„Liam! Liam! Liam!" stále kričím a zložím mu masku z hlavy, ktorú následne niekam zahodím.
„Oh, bože, volaj záchranku! Zavolaj okamžite záchranku!" kričím po nej, keď jeho bezvládne telo vypadne z  poloroztrhanej krabice.
Tolkienová odstúpi od krabice a chytí sa za hlavu a následne si priloží ruky na tvár.
„Jak som mohla vedieť, že..."
„Liam! Liam! Liam!" nenechal som ju dopovedať a ďalej sa babral s krabicou.
„Jak som asi tak mohla vedieť, že to je Liam?!" tiež kričala.
„Do riti! Čo si mu to urobila?! Volaj záchranku!" kričím skoro až nezrozumiteľne.
„Ja som mu to urobila?!" kričala už aj ona.
„Zavolaj záchranku!" opakujem.
„Vy ste to na mňa nastražili!" bráni sa.
„Zavolaj záchranku!!!" bol som celý červený a strašne som sa oňho bál.
Môj hlas sa strašne triasol a skoro som až plakal. Nevzdával som sa a stále som trhal krabicu.
„Vy ste to na mňa nastražili, to ty si ten, kto ho zabil!" kričala a začala si vyberať telefón z vrecka.
„Liam! Liam!" kričím už trochšiu slabšie, no stále dosť nahlas.
„To ty si ho zabil," povedala už tichšie Tolkienová.
„Rýchlo volaj záchranku," už sa pomaly ukľudňujem aj ja, no môj dych nie.
„Už volám, volám," ujisťuje ma a niečo ťuká do mobilu.
„Dýcha, zavolaj záchranku," pre istotu jej zopakujem asi po stýkrát.
„Liam?!" ozvem sa doň.
„A ak je mrtvý? Kde zakopeme jeho telo?" spýta sa Tolkienová so smiechom, na čo sa Liam ležiaci na zemi v poloroztrhanej krabici rozosmeje.
„Nie, nie, nie, nie, nie..." opakujem stále dookola a krútim hlavou.
Zatiaľ čo sa oni dvaja na mne smejú, ja sa postavím a začnem sa prechádzať po izbe hore - dolú.
„Dobrá práca," povie Tolkienová ležiacému Liamovi a nezabudnú si ťapnúť.
„Toto je pomsta," povie mi Tolkienová.
„Oh, shit," vzdychne Liam a ďalej sa smeje.
„Si v pohode?" spýta sa ma Tolkienová so smiechom.
„To si robíš srandu?" zastavím na mieste a pozriem na ňu.
„No tak nemal si ma chcieť takto vystrašiť," ukáže rukou na krabicu.
„Ty si mu normálne tresla fľaškou o hlavu?" neveriacky som sa spýtal.
„Hej, ako myslíš, že sa to robí vo filmoch? Majú tie také špeciálne fľaše."
„Postav ma z tých črepín," pozrie na mňa Liam a dvihne ruky do vzduchu, na čo len pokrútim hlavou a odídem z izby.
Tak toto ma akože dostalo. Ja si tu plánujem pomstu celý mesiac, aj keď je pravda, že by mi stačil najviac týždeň, a on to len tak vyklopí Tolkienovej? Neverím, že Liam jej na mňa donáša. Nie, to určite nie. To by on neurobil. Určite si chcel zo mňa len spraviť srandu a táto príležitosť bola preň najvhodnejšia. Takže ako to nazvem? Tolkienová sa mi pomstila na mojej vlastnej pomste? Áno, asi tak.
Kráčam dole po schodoch a na každom schode môj hnev o niečo poklesne. Mierim si to von na školský dvor. Sadám si na lavičku pod stromom a ďalej premýšľam.
Hah, aspoň že nemusím upratovať tie črepiny. Budú ich nachádzať po izbe ešte celý nasledujúci týždeň.