89.

1.7K 91 13
                                    

Leo

Ráno som vstal už s omnoho lepšou náladou, ako včera. Túto noc som vďaka bohu nemal žiadnu nočnú moru. Pozrel som sa vedľa seba a Zoe tam nebola.
Postavil som sa z postele a začal ju hľadať. Pozrel som sa do kúpeľne, do obývačky a nakoniec som ju našiel v kuchyni.

Zoe

Ráno som vstala omnoho skôr než Leo. Bolo mi dosť zle. To zrejme z toho vyčerpania. Šla som do kúpeľne, bolela ma hlava. O asi päť minút som šla do kuchyne a napila sa vody. V hlave mi pobehoval včerajšok. Leo... Otočila som sa a o pár metrov ďaľej, stál v kuchyni.

,,Zoe, si v poriadku?" Opýtal sa ma a prišiel bližšie ku mne.

,,Leo... Kde si bol včera?" Bola prvá otázka odo mňa. Keď som spomenula včerajšok, zosmutnel.

,,Sadni si..." Povedal a sám si sadol.

,,Postojím." Odvetila som. Len prikývol a sklonil hlavu.

,,Včera som mal znovu nočné mory. Predtým než som sa zobudil, som videl svojho otca. Plakal, pretože za ním nechodím. Len čo som vstal, šiel som na cintorín. Dúfal som, že keď za ním pôjdem, skončia sa tie hrozné nočné mory. Keď som bol na cintoríne, spomínal som na chvíle keď som bol malý a on bol dobrý otec. Nakoniec som tam už nemohol byť. Musel som odísť, inak by som sa tam úplne zrútil." Hovoril a po tvári mu tiekli slzy.

,,Šiel som na lúku, kde som chodil keď otec pil. Rozmýšľal som tam nad tým, aké by to bolo keby žil. Viem, že nemá zmysel aby som myslel na to, čo by bolo keby žil. Ale nevedel som prestať. Nemohol som ovládnuť svoje myšlienky. Keď som prišiel, už si spala. Viem, že si sa bála a veľmi ma to mrzí. Prepáč mi to."

,,Šla som za tebou, hľadala som ťa. Hrozne som sa o teba bála. Keby sa ti niečo stalo? Hm? Mobil si mal doma, žiadny odkaz, proste nič. Volala som Jackovi aj tvojej mame. Pri ani jednom z nich si nebol. Potom ma napadlo, že by si mohol byť práve na cintoríne. Utekala som tam čo najrýchlejšie. Šla som k hrobu tvojho otca, no nikto tam nebol. Ani jedna živá duša. Sadla som si tam na lavičku, pretože som ďaľej už nemohla. Asi o desať minút, som ako človek bez duše prišla domov a skoro celú noc preplakala. Nerozmýšlal si nad tým, že by sa ti mohlo niečo stať? Alebo popri tom behu mne? Asi nie. Ale vieš čo? Nechaj to tak. Hlavne, že si v poriadku. Chápem, že ti je smutno a trápia ťa tie nočné mory. Ale prosím ťa, ber ohľad na mňa, teda už na nás." Povedala som a chcela odísť do izby, ale Leo ma schytil za ruku.

,,Zoe prosím, prepáč mi to. Nerozmýšľal som nad tým, čo sa môže stať. Chcel som len to, aby sa skončili tie nočné mory. Ani nevieš, ako som sa cítil, keď som mal sen v ktorom si zomrela. Sen, v ktorom som o teba prišiel. Aj keď to bol len sen, tak ma to bolelo, ako keby sa to stalo naozaj. Chcel som len aby sa to skončilo a aby som bol znova šťastný. Chcel som, aby som sa zobudil bez plaču a strachu. Viem, že si sa bála a viem čo si prežívala. Prosím, odpusť mi to."

,,Počkaj." Nahodila som falošný úsmev a zasmiala sa. 

,,Takže by si nebol šťastný, keby tieto tvoje nočné mory pokračovali? Tak to ti fakt ďakujem Leo." Vytrhla som sa z jeho ruky.

,,Zoe počkaj!" Povedal zúfalo.

,,Chcem byť sama." Odišla som do svojej izby. Počula som buchnutie vchodových dverí.

Leo

Bol som zúfalý. Bolelo ma to, ako ma Zoe odmietala a nechápala. Vždy ma pochopila. Tak prečo teraz keď ju potrebujem, na mňa kašle? Nechcel som jej nijak ublížiť. Chcel som sa len konečne zobudiť bez strachu z toho, že prídem o ňu alebo o niekoho koho mám rád. Keď povedala, že chce byť sama, už som to nevydržal. Po týchto hrozných dňoch je toho už na mňa moc. Keď odišla do svojej izby, niečo sa vo mne zlomilo. Odišiel som z jej domu a šiel rovno do baru. Kúpil som si fľašu vodky a šiel znova na lúku.
Napil som sa a poslal Zoe sms-ku.

"Neboj sa o mňa. Budem v poriadku. Zavolám ti keď budem doma."

Zoe

Bola som hrozne smutná. Odišiel? Prečo práve teraz? Veď onedlho budeme mať svadbu. Do kelu! Som ja ale krava! Sadla som si na posteľ a plakala. Hrozne som ho potrebovala pri sebe. Zapípal mi mobil, sms-ka od Lea. Kde je? Preboha, Zoe čo si to spravila?! Nadávala som si. Zavolala som Leovej mame a za Leou som poslala Scotta a Emily, aby si s ňou šli kúpiť šaty. Leova mama bola onedlho u mňa.

,,Teta Sharlotte." Postavila som sa z postele a objala ju.

,,Zlatko. Čo sa deje?"

,,Tak troška sme sa pohádali s Leom." Povedala som a začala plakať.

,,Neplač zlatko. Poď sadni si a všetko mi povedz." Sadli sme si a všetko som jej povedala.

Sharlotte (Leova mama)

Keď mi Zoe povedala čo sa stalo a že ju to všetko mrzí, musela som ju ukludniť. Bola hrozne smutná. Ľahla si a pomaly som ju ukludnila. Zoe zaspala a ja som okamžite šla volať Leovi.

Leo

Sedel som na lúke a pomaly pil. Potreboval som sa nejako ukľudniť a alkohol bol najlepší spôsob. Začal mi zvoniť mobil. Volala mi mama. Rozmýšlal som, či to mám zdvihnúť a na koniec som to zdvihol.

,,Áno mami?"

,,Leo kde si? Zoe je hrozne, nevie kde si a hrozne sa o teba bojí. Od strachu zaspala. Zavolala mi, aby som k nej prišla, tak som pri nej."

,,Povedala mi, že chce byť sama. Tak som ju nechal samú. Mami chcel som byť s ňou, ale ona ma od seba odohnala. Už je na mňa toho veľa. Mami ja už nevládzem. Najprv nočné mory, potom včerajšok a ešte aj dnes, keď som chcel Zoe všetko vysvetliť a ospravedlniť sa jej, tak ma nepochopila. Vždy keď som ju potreboval, bola pri mne a chápala ma. A teraz keď ju potrebujem pri sebe, tak mi povie, že chce byť sama. Ja už nevládzem. Kedy budem mať konečne normálny život bez problémov a trápenia?" Hovoril som a po tvári mi tiekli slzy.

,,Leo, Zoe je tehotná a na tieto jej nálady si budeš musieť počas týchto nasledujúcich deviatich mesiacov zvyknúť. Leo prosím, vráť sa za ňou. Ona ťa miluje viac ako svoj vlastný život. Vravela mi to. Uvidíš, raz bude všetko dobré. A to onedlho. Prosím, ako tvoja mama. Vráť sa za Zoe."

,,Dobre mami, za desať minút som tam." Povedal som a zrušil hovor. Postavil som sa a šiel k Zoe domov.

New♥Čo hovoríte?♥Píšte comenty, šup šup, blížime sa k svadbe♥
neznama19

●Bad Couple●Dokončené●Where stories live. Discover now