●Bad Couple●Dokončené●

72.

Zoe

Som doma. Sedím, plačem, myslím na Lea. Potrebujem mať pri sebe aspoň Scotta. A ani ten nie je doma. Asi fakt skolabujem.
Bola som v koncoch. Musela som si naliať aspoň pohárik, dve whiskey. Odchádza, znova ma opúšťa. Znova sa o tom dozvedám posledná. Ani si nevie predstaviť, ako to bolí. Potrebujem ho ešte pred odchodom vidieť. Musím ísť za ním. Okamžite! Pozbierala som sa a šla. Len nech ho ešte zastihnem.

Bežala som ku Leovi. Po ceste som mu znova skúšala volať. Mobil mal stále vypnutý. Toto sa mi nepáči. Čo ak... Ale nie. To by mi Leo nespravil.

Bola som pred Leovými dverami. Dvere boli otvorené. V dome šla hudba.
Počkať. Veď mal odísť. Vošla som do domu. Hľadala som Lea, no nikde nebol.
Šla som do kuchyne. To čo som videla, mi zostane pred očami navždy. Leo sa tam objímal s nejakou babou. Toto bolo bodnutie rovno do srdca.

Leo

Ozdobovali sme celý dom. Všade boli povešané balóny. V celom dome hrala hudba a bola tu super atmosféra. Sedel som v kuchyni a rozmýšľal nad tým, čo by sa stalo, keby ma Zoe odmietla.
Sedel som na stoličke ako kopa nešťastia. Prišla ku mne Emily a oprela sa o kuchynskú linku.

,,Leo čo sa deje? Doteraz si bol šťastný a teraz vyzeráš tak, že by si sa najradšej zabil."

,,Emily? Čo sa stane, keď ma Zoe odmietne? Čo keď mi povie nie?"

,,Leo. Podľa toho čo si mi o nej hovoril ty a aj Scott usudzujem, že ťa miluje a povie ti áno. Leo nesmieš myslieť na to, že ti povie nie. Mysli na to, že ti povie áno. Neboj sa. Podľa mňa ti povie áno. Len už prosím ťa nebuď takýto smutný, lebo budem smutná aj ja a to nechceš."

,,Čo by som bez teba robil?" Povedal som a objal ju.

,,Mám ťa rád Emily." Povedal som jej, keď sme sa od seba odťahovali. Otočil som sa a za mnou stála Zoe.

Zoe

"Mám ťa rád Emily." Bolo to, čo povedal Leo tej babe.

,,Čo?" Šepla som.

,,Zoe?"

,,Myslela som si, že si zabudol aj to, ako sa volám."

,,Zoe nie je to tak ako to vyzerá. Nič s Emily nemám. Ako by som mohol zabudnúť na tvoje meno? Veď ťa milujem."

,,Vieš komu to hovor? Nejakému decku! Nikdy som si nemyslela, že si schopný niečoho takého. Nikdy!" Zvolala som.

Leo

,,Zoe. Ja som nič neurobil. Prosím nechaj si to vysvetliť. Ja s Emily nič nemám." Bol som smutný z toho, že mi neverí. Toľko sme toho spolu prežili a ona mi stále neverí.

,,Ani nevieš ako to bolí. Pichol si mi nôž rovno do srdca. Vieš čo? Objímaj sa tu s ňou naďaľej. Je koniec!" Zakričala a rozbehla sa preč z domu. Keď povedala, že je koniec, mal som chuť umrieť. Zložil som sa.
Kľakol som si na zem a začal plakať. Chcel som ísť za ňou, ale bol som ako v tranze. V hlave sa mi dookola premietali slová, ktoré boleli viac ako pichnutie nožmi do chrbta. "Je koniec." Opakovalo sa mi stále v hlave a ja som to nevedel zastaviť. Chcel som ju urobiť šťastnou a jediné čo som zistil je, že mi stále neverí...

,,Čo tu klačíš Leo?! Bež za ňou!" Drgla do mňa Emily.

,,Neverí mi... Po tom všetkom čo sme spolu zažili, mi ona stále neverí. Stále o mne pochybuje. Chcel som ju požiadať o ruku, aby si bola istá, že ju nechcem opustiť, že ju milujem. Ale miesto toho som zistil, že mi aj tak neverí."

,,Ani ty by si jej neveril, keby si ju videl objímať sa s niekým, koho nepoznáš! Tak sa pozbieraj a choď za ňou!"

,,Asi máš pravdu." Povedal som a utekal za Zoe. Bola len kúsok od môjho domu.

,,Zoe! Prosím stoj!" Zakričal som a rozbehol sa ešte rýchlejšie. Pomaly zastavovala. Rozbehol som sa k nej.

,,Zoe. Prosím, nechaj ma nech ti to vysvetlím."

,,Ešte niečo? Leo... Preto si mi nebral mobil. Kvôli nej! Kvôli nej si mi klamal! A ja som si myslela, že to tak nie je. Myslela som si, že mi hovoríš pravdu!"

,,Zoe, nepodviedol som ťa. Klamal som ti, pretože som ti chcel urobiť prekvapenie." Povedal som a kľakol si. Vytiahol som krabičku s prsteňom.

,,Chcel som ťa požiadať o ruku." Zoe si zakryla tvár. Začala plakať.

,,Zoe. Vezmeš si ma?"

,,Leo..." Odkryla si tvár a so slzami v očiach prikývla. Postavil som sa a pobozkal ju.

Zoe

Rozbehla som sa z Leovho domu preč. Bolo mi zle. Hrozne zle. Leo prišiel za mnou. To čo spravil, úplne zmenilo situáciu.
Leo si predo mňa kľakol aj s červenou krabičkou v ruke. Skoro som odpadla.
Cítila som sa trápne. Neverila som mu a on ma chcel požiadať o ruku. Som ja ale krava. Na nič som nečakala a povedala mu áno.
Už nikdy sa nechcem trápiť kvôli tomu, že si budem myslieť, že ma Leo podvádza. Pretože on by to nikdy nespravil.

,,Leo odpusť mi. Nemala som si myslieť, že mi klameš. Odpusť mi."

,,Je mi jedno, že mi neveríš a že o mne pochybuješ. Len ma prosím neopúšťaj. Nezvládol by som to bez teba."

,,Nikdy ťa neopustím a už nikdy si nebudem myslieť, že mi klameš. Nikdy." Silno som ho objala.

,,Prosím už nikdy nepovedz, že je koniec... Je to horšie ako keby si ma zabila."

,,Už nikdy. Sľubujem." Pobozkala som ho.

,,Pokazila si mi prekvapenie." Povedal smutne, keď sme sa odtiahli.

,,Asi si to nikdy neodpustím. Ale vieš čo? Prekvapenie môže pokračovať."

,,Dobre. Tak choď domov a vráť sa sem presne o dve hodiny." Povedal s úsmevom.

,,Vážne?"

,,Áno a tvár sa, že som ťa nepožiadal o ruku."

,,Dobre. Ale Leo? Kto... Kto bola tá baba?" Pozrela som sa na neho so zvedavým pohľadom.

,,Zoe, ty musíš všetko pokaziť. Je to súčasť prekvapenia."

,,Fajn." Povedala som a šla sa domov nachystať.

Leo

Keď odišla, vrátil som sa domov a dokončoval prípravy na oslavu. Slovami sa nedá opísať, aký som bol šťastný. Usmieval som sa a nemohol som s tým prestať. Nechcem nikdy stratiť Zoe. Milujem ju až príliš moc na to, aby som o ňu prišiel.

New♥Och Leo♥Čo hovoríte?♥Páčila sa Vám dnešná časť?♥
neznama19 ♥