●Bad Couple●Dokončené●

62.

Zoe

Ráno som vstala a obzrela sa okolo seba. Leo už nebol v izbe. Kde zmizol? Bojím sa o neho. Šla som dolú. Hľadala som jeho mamu. Bola v izbe.

,,Teta Sharlotte?" Oslovila som ju.

,,Áno Zoe?"

,,Neviete kde je Leo?" Sadla som si k nej.

,,Zoe... Šiel na cintorín." Oznámila mi. Ach nie. Išiel tam sám. Mala som zlý pocit.

,,Viete... Večer sa zobudil, presne o jednej. Vravel mi, čo sa stalo tento deň. Veľmi ma to mrzí teta Sharlotte..." Leova mama ma chytila za ruku.

,,S tým už nič nenarobíme Zoe."

,,Keby sa to dalo zmeniť, spravila by som to."

,,Zoe. Netráp sa zlatko."

,,Nechcem aby sa trápil Leo."

,,To nechcem ani ja."

,,Prisahám vám, že spravím všetko preto, aby bol šťastný."

,,Miluješ ho ako nikto iný. Ďakujem ti Zoe."

,,Áno a navždy budem, teta Sharlotte."

,,Verím ti Zoe. Ideš za ním?"

,,Musím." Povedala som a postavila sa z pohovky.
Šla som do izby a prezliekla sa. Musela som za ním ísť stoj čo stoj.
Pomaly som vyšla z Leovho domu a šla na cintorín.

••••••••••••••••••••••••

Na cintoríne som bola za pätnásť minút. Nikde som nikoho nevidela. Chodila som sem a tam po cintoríne, až som ho konečne uvidela. Pohľad na neho ma zabolel viac, ako keby mi niekto vrazil nôž do brucha.
Sedel na lavičke pri hrobe a plakal. Pomaly som k nemu prišla a to čo som počula, ma bolelo ešte viac, ako pohľad na neho.

,,Mal som zomrieť s tebou otec! Ja ťa potrebujem." Povedal a začal plakať ešte viac. Nevydržala som to a rozbehla sa k nemu. Uväznila som ho vo svojom objatí.

,,Leo. Pšt. Neplač prosím. Som tu s tebou." Prihovorila som sa k nemu.

,,Zoe. Nemala si sem chodiť... Nechcem aby si ma videla takéhoto zničeného..."

,,Prestaň láska. Bola by som s tebou aj keby si vyzeral horšie." Stisla som ho.

,,Zoe. Nikdy o teba nechcem prísť. Už som prišiel o otca a keby prídem aj o teba, už by som to nezvládol."

,,Nikdy ma nestratíš. Ale prosím, nehovor tak, že si mal zomrieť ty. Prosím." Po tvári mi stiekla slza smútku.

,,Láska, prosím neplač. Sľubujem, že už to nepoviem. Len prosím neplač." Povedal a zotrel mi slzu.

,,Neznesiem, keď tak hovoríš. Čo by som robila, ak by si tu nebol? Hm? Zbláznila by som sa, postupne by som umierala. Nemala by som prečo žiť. Viem, že je to ťažké a hlavne v tento deň. Viem. Láska, bez teba by môj život nemal zmyseľ." Povedala som.

Leo

Zoe je pre mňa ako liek na všetko.

,,Milujem ťa láska. Môj život by bez teba nebol životom. Ďakujem ti za to, že si pri mne. Neviem čo by som bez teba robil."

,,Pšt. Neplač už prosím." Pritisla sa ku mne. Posadil som ju na seba a pevne ju objal. Nič mi nedokáže pomôcť viac, ako jej prítomnosť.

,,Milujem ťa."

,,Ja teba tiež. Len už prosím neplač." Pozrel som sa jej do očí. Jej oči ma vždy dokážu ukludniť.

,,Poďme odtiaľto." Postavili sme sa a šli preč z cintorína. Bol som tu prvýkrát po jeho pohrebe a asi aj posledný. Chytil som Zoe za ruku a ona si so mnou preplietla prsty.

,,Ďakujem Zoe."

,,Nie. Neďakuj mi miláčik. Pre teba všetko." Hlavu si dala na moje rameno a pokračovali sme v ceste ku mne. Doma nás už čakala šťastná Lea.

,,Ahoj princezná." Povedali sme so Zoe naraz. Musel som sa nad tým zasmiať.

,,Ahojte." Povedala a objala nás.

,,Princezná, ako si sa vyspinkala?" Spýtala sa ju Zoe.

,,Doble. Kde ste boli?" Spýtala sa nám malá Lea.

,,No vieš zlatíčko..." Nenechala ma dopovedať Zoe.

,,Boli sme len na prechádzke princezná." Pozrela sa na mňa Zoe. Usmial som sa na ňu a zobral Leu na ruky.

,,Tak čo by si chcela dnes robiť princezná?"

,,Poďme do palku!" Vykríkla.

,,Dobre. Ale niečo za to chcem."

,,Čo by si chcel blaček?"

,,Pusinku sem." Povedal som a ukázal na svoje líce. Lea sa zasmiala a dala mi malý božtek. Zoe sa na nás celý čas pozerala s krásnym úsmevom. Na čo asi myslí?

,,Tak ideme?" Opýtala sa ma Lea. Len som prikývol a šli sme von z domu. Leu som mal na rukách a Zoe som držal za ruku.

Zoe

S Leom a s Leou sme sa vybrali do parku. Leo sa mazlil s Leou. Boli taký zlatý. Myslím... Že som spravila včera chybu. On chce byť fakt oteckom. Bol by dokonalý otecko. Vidím to na ňom. Od včera sa k Lee správa tak, ako keby bola jeho dcéra. Sú spolu neuveriteľne zlatý.
Rozmýšlala som nad tým asi minútu a pozerala sa na nich ako na obrázok.

,,Nad čím toľko rozmýšľaš?"

,,Nad ničím." Kývla som hlavou.

,,Mňa neoklameš láska. Tak o čom si rozmýšľala?"

,,O nás Leo." Bola som včera hlúpa. Asi zrejme veľmi hlúpa.

,,O nás? Láska, deje sa niečo?"

,,Nič sa nedeje..."

,,Si si istá láska? Zdáš sa mi byť nejaká smutná?"

,,Smutná? Skôr hlúpa Leo..."

,,Prečo hlúpa?"

,,Ten včerajšok..."

,,Láska, nemysli na to. Mala si pravdu. Máme čas... Ja si počkám kľudne aj ďalších desať rokov pretože viem, že to čakanie bude stáť za to. Nemysli na to! Ľúbim ťa a chcem aby si bola šťastná. Tak sa netráp tým včerajškom a usmej sa."

,,Ale keď teraz vidím teba a Leu. Viem si predstaviť teba, ako otecka vlastnej dcéry alebo syna." Pozrela som sa na neho.

,,Prepáč zlatko." Dopovedala som.

,,Láska. Je jedno či budeme mať dieťa teraz, po škole alebo o desať rokov. Hlavné je teraz to, že máme jeden druhého. Mne zatiaľ stačí aj Lea. Netráp sa tým."

,,Naozaj?" Spravila som na neho psie oči.

,,Naozaj. Netráp sa už." Nič som nepovedala, iba som mu dala bozk. Pokiaľ sme sa s Leom rozprávali, jedna pani nám priniesla Leu. Bola to mama Leinej kamaráky, kamarátky ktorú spoznala len teraz na hojdačkách. Pani nám povedala:

,,Máte ozaj krásnu a milú dcérku. Prajem vám to. Ahojte." Povedala, vzala si na ruky svoje dieťa a odišli. S Leom sme na seba nechápavo pozreli.

New!♥Ako sa páčila?♥Poteší nás každý coment aj vote♥
@neznama19 ♥