●Bad Couple●Dokončené●

43.

Leo

Sedel som v škole na poslednej hodine a rozmýšlal o Zoe. Milujem ju najviac na svete a chcem s ňou zostať do konca života. Viem, že ešte mám celý rok na to, aby som naplánoval to, ako ju požiadam o ruku. Ale aj tak neviem prestať myslieť na to, aká bude asi jej odpoveď? Povie áno alebo nie?
Z môjho rozmýšlania ma vytrhlo až zvonenie. Konečne idem preč z tohto pekla.
Pred školou som počkal ešte na Zoe. Dnes som ju ešte nevidel a od rána mám stále zlý pocit. Dúfam, že keď ju uvidím, ten pocit zmizne.
Videl som ako vychádza zo školy. Vyzerala byť trochu nervózna a smutná. Čo sa asi stalo? Prišiel som k nej. Mala sklonenú hlavu a ani si nevšimla, že stojím vedľa nej.

,,Zoe? Si v poriadku?"

,,Som." Len šepla a asi sa nasilu usmiala.

,,Zoe. Nie som slepý a ani sprostý. Čo sa stalo?"

,,Nič sa nestalo." Chytila ma za ruku.

,,Zoe. Normálne mi môžeš povedať, že nechceš aby som to vedel a neklam mi. Ja to pochopím."

,,Fakt nič Leo. Povedala by som ti to." Kráčali sme ku mne domov.

Viem, že mi klame a nechce aby som to vedel. Je smutná a ja to na nej vidím. Nebudem ju trápiť a radšej na to budem kašľať. Otočil som sa k nej a zdvihol jej hlavu tak, aby sa mi pozerala do očí.

,,Zoe. Vidím na tebe, že si smutná. Mňa neoklameš. Chápem, že nechceš aby som vedel, prečo si smutná. Nebudem ťa nútiť, aby si mi to povedala. Keď budeš chcieť, povieš mi to sama. Chcem len aby si vedela, že som tu pre teba. Dobre?"

,,Milujem ťa. Vieš to, však?" Ruky si obmotala okolo môjho krku.

,,Viem to a tiež ťa milujem." Povedal som a pobozkal ju.

Zoe

Vyšla som zo školy a všimla si Lea. Bola som neskutočne smutná. Nepovedala som mu to a ani teraz nepoviem. Leo si hneď všimol, že mi niečo je. Ale dopekla! Nemôžem mu to povedať. Nechcem aby sa trápil. Chcem aby sa usmieval. A nebol smutný.
Šli sme k nemu do izby. Sadla som si na posteľ a Leo vedľa mňa. Do izby vošla Lea.

,,Ahoj princezná." Prisadla si k nám.

,,Ahojte." Usmiala sa na nás.

,,Blaček? Mamička je v pláci?"

,,Áno zlatko. Prečo sa pýtaš?"

,,Len tak. Zoe?"

,,Zoe?" Jemne mnou postrčila Lea.

,,Prepáč princezná. Áno?"

,,Ideš sa hlať?"

,,Princezná prepáč. Ale ochvíľu pôjdem domov."

,,Jáj. Tak doble. Blaček? Idem do izby. Ahoj Zoe." Dala mi bozk na líce Lea.

Leo

Vidím na Zoe, že z nej nejak ten smútok neopadá a tak som sa rozhodol, ju aspoň na chvíľu rozveseliť. Sadol som si bližšie k nej a a začal ju jemne hladiť po boku.

,,Leo... Prepáč, že nie som vo svojej koži."

,,Láska, to je v pohode." Povedal so a začal ju štekliť. Začala sa smiať a ja som sa smial na nej. Konečne sa dneska smiala.

,,Nerob Leo!" Kričala so smiechom.

,,Ja by som aj prestal. Ale keď ty sa tak krásne smeješ."