Zobudila som sa na to ze ma niekto oslovoval menom. Bola to Natova sestra. Ked viděla ze som hoře sa zodvihla a odisla. Postavila som sa připravena ísť do koupelni ale namísto toho som spadla s rachotom na zem. Keď dá mi to už konečne podarilo pastavit som utekala do kúpeľne sa osprchovať.. Keď som sa osprchovala zabalila som sa do uteráka a otvorila dvere...Vošla som dnu a zazrela som Nata vykríkla som a upustila uterák na zem... Rýchlo som zobrala uterák to rúk a obmotala som si ho naspäť..
,, Nate čo tu robíš?"spýtala som sa ho.. Pozrel sa na mňa a zamračil sa..
,, Prišiel som ti povedať že pre teba prišla tá upíria rodina a tvoje dvojča.." Keď to odpovedal len prevrátil očami a odišiel a nezabudol tresknúť dverami.. Ja som tam len stala v uteráka keď zrazu zas niekto otvoril dvere myslela som si že to bude Nate ale bola to len Yui.. Ako ma zbadala hneď sa na mňa zvalila.. Ja som neudržala rovnováhu a spadli sme na zem... Ako si uvedomila čo urobila hneď sa začala ospravedlňovať ale ja som ju umlčala mojim pohľadom a hneď stíchla.. Vysvetlila som jej že sa musím prezliecť do vecí.. Ona sa len usmiala a kývla hlavou na pozdrav a odišla.. Keď som mala konečne kľud a chcela som sa prezliecť tak sa znovu otvorili dvere ale nikto v nich nebol.. Trochu som sa zľakla ale pokračovala som v prezliekaní.. Keď som bola skoro hotová niekto zaklopal na dvere išla som ich otvoriť ale zase tam nikto nebol iba malý papierik kde bolo napísane "Čoskoro sa uvidíme Iku-san" nemohla som uveriť čo tam bolo napísané... Takto ma len oslovoval jeden človek ktorý mal byť dávno už mŕtvy.. Bol to môj najlepší kamarát.. Pamätám si to moc dobre..
Pred 6 rokmi
Sedela som doma a nudila som sa.. Dostala som zaracha za to že som odvravala pani učiteľke na hodine. A mama mi nakazala sa učiť celý deň.. Bolo už skoro 8 hod. večer..Zrazu som počula ako mi do okna niekto hádže kamienky bol to Oni-chan.. Otvorila som okno a spýtala som sa ho čo chce.. Keď povedal že chce aby som išla tak som len radostne prikývla a vybrala som sa za ním.. Ale to som nevedela že aké následky to bude mať..Prebehol po ceste a ja za ním ale nedávala som pozor.. Oproti išlo auto a keby nebolo Oni-chan bola by som mŕtva.. Obetoval sa pre mňa a ja som len zbabelo utiekla keď potreboval pomoc...
Prítomnosť
Ani som si neuvedomila a tiekli mi slzy po tvári... Rýchlo som si ich zotrela a bežala som dole... Keď som prišla všade bolo zhasnuté hľadala som zapínač a keď som ho našla a zapla tak som sa nenachádzala v dome Nata ale niakej opustenej budove.. Zrazu som pocítila na ramene ruku a pery pri uchu ktoré povedali ,, Rád ťa vidím Iku-san" ja som sa len rýchlo otriasla a pozrela sa za seba nikto tam nebol iba som počula jeho smiech.. Zrazu som počula,, Otoč sa Iku-san.. "Stala som na mieste a začala sa pomaly otáčať aj keď viem že o bol zlý nápad keď som sa otočila uvidela som človeka ktorého som mala strašne rada..,, Oni-chan??".....
Taak.. A je tu ďalšia kapitola trochu dlhšia presne ma 514 slov... Chcela som Vám to vynahradiť kedže som tu strašne dlho nebola ale bola som na dovolenke deda ešte som stále ale už len 4 dni... Takže sa strašne ospravedlňujem... Budem sa Vám to snažiť vynahradiť častým vydávaním kapitol na tuto knižku... Som rada že ju čítate.. Vaša Iku-san
