HARRY
Absolútne neviem, čo som očakával, ale je načase si priznať, že som sa nezmenil len ja. Tie vrásky vôkol očí sa prehĺbili, tie krásne modré oči... Vlasy dlhšie spustené, neupravené, pravdepodobne vlhké zo sprchy. Som si vedomý, že dieťa veľa spraví, že práve pri ňom mnoho ľudí zostarne. Ale až takto?!
A absolútne neviem, koľko sa takto nápadne obzeráme, čo mám povedať? Mám ísť ďalej? Asi si všimne moje panikarčenie a pootvorí mi viac dvere, aby som mohol vstúpiť.
Hah, ani toto tu sa nezmenilo, možno viac kvalitnejších strojov, no akoby to bolo len včera keď som tu bol naposledy a vrážal som mu päste jednu za druhou. Alebo prvý krát, vtedy som dúfal, že sa zvrtne jeho povaha. Povaha sa nemení, bohužiaľ. Naleje nám do pohárov minerálku, okamžite si vezmem a poriadne si upijem.
„Prečo si odrazu vymenil New York za Londýn? Hádam sa ti tam prestalo páčiť?" Sadne si na stoličku s kolieskami, čo je za počítačom. Dosť vyčítavý tón, povedal by som. Hádam si nepamätá, kto koho nechal?! Očakával som ho pred školou ako taký debil a on tam nebol! Nestál tam s otvorenou náručou, aby každému mohol ukázať, že všetko je možné.
„Mám rodinu." Kiežby sa mi podaril tón aký mal on pred chvíľkou, zlyhám. „Tá tvoja sa pomaličky rozrastá." Dodám a posadím sa oproti nemu na posilňovaciu lavičku. Preložím si nohu cez nohu a pohár vypijem do dna. „Edward je mimochodom zlatý."
„Po otcovi" neodpustí si, je rozkročený a hoc sa moc snažím, môj pohľad nesmeruje nikam inam. Je to dlhý čas, odkedy som sa s niekým miloval a Louis... Bože, ako moc túžim teraz vydýchnuť jeho meno.
„Čo mala včera znamenať tá sms?" Niežeby som odbočil od témy v myšlienkach, naozaj ma to zaujíma. Sám od seba by sa tak neponížil, hádam aj po toľkých rokoch v ňom zostala štipka hrdosti.
„Bol som opitý." Šepne bez rozmýšľania. „Je mi to trápne." Pousmeje sa a ja to nevydržím, vydýchnem tak nahlas, je mi u prdele či ma počuje. V nohaviciach to začínam cítiť, to čo pred tak dlhým časom. Chtíč, tú nadržanosť, to čo cítim len s ním, štipka lásky. „Je to tak dávno, môžeme to zahodiť za hlavu nie? A byť priateľmi." Prikývnem s hlavou v oblakoch. Niežeby mi nedochádza zmysel jeho slov, no som tak strašne mimo, že mi to je jedno.
„Netúžiš po chlapoch?" zasmejem sa s iróniou na jazyku.
„Mám dieťa. Edward ma naučil ako byť zodpovedný, poznáš ma ako starého Louisa Tomlinsona, čo každému ubližoval. Je to fuč, každý musí dospieť a Bože, keby vieš ako by som chcel veľa vecí zmeniť. Prečo nebyť normálnym ako teraz?"
Ako náhle sa postavím a prejdem pár metrov jeho smerom, zastaví sa mu dych. Takže nechce chlapa? Nie je gay? Zmenil sa? Pfff, to ťažko, no už len kvôli tomu malému stvoreniu ho nechám v tom. Položím pohár na stolík a zoširoka sa naňho usmejem. „Netuším, koľko tu budem. Preto tu nehľadám priateľstvá ani nič iné. Som nezávislý človek, Louis. Dúfam, že budeš šťastný a že sa ešte stretneme, kým odídem."
Naozaj, nikoho nepotrebujem presviedčať o tom, že je niekto iný. Tak moc ho chcem, avšak sám povedal: "má dieťa".
Cez rok som nepridala nič, ani som sa nesnažila písať. Našla som si chlapca a ďalej už viete ako to býva :D Ale... trz som single a posnažím sa nakopnúť inspiration. :D Za rok sa moc zmenilo aj medzi Larrym resp. žiadne larry moments nové ani nič, ale minulosti sa držím zubami nechtami a verím, že láska tam bola a aj je. :)
