Louis
* „Prečo si mi nič nepovedal?!"
„Snažil som sa ťa chrániť!"
„Chrániť? Nechal si ma trpieť samého, bez toho, aby som vedel, že ma chrániš! Ty si ma nechránil, ale ničil!"
„Ničil? Vieš čo to slovíčko znamená? Skús každý deň skrývať to, čo som cítil! Odpor, hnev, smútok a to najťažšie... lásku voči tebe." *
Roztvorím dokorán oči. Zayn sediaci oproti ma napäto sleduje, usmieva sa, takže sa nám to podarilo? Po dlhých týždňoch miešania sa nám to konečne podarilo! Aj ja sa doširoka vyškerím a vyskočím na nohy, stisnem ho v objatí.
„Cítil si niečo? Alebo videl? Aké to bolo?"
„Len som počul hlasy, moje zmysly boli naprosto otupené."
„A cítil si sa dobre?"
Nie, necítil. Vlastne, bolo na tom čosi fajn, počul som ten dávno zabudnutý hlas. Nech si to nik neberie špatne, ale zabudol som naňho. Hneď po pár týždňoch po jeho odchode som si povedal stop, nemôžem pri ňom zostávať naveky. Rozhodol sa a mne nezostávalo nič iné, ako to rešpektovať. „Áno, ale nechápem jednu vec." Zayn nadvihne obočie. „Prečo..." Počujem tvojho bývalého kamoša, keď som ho dávno vypustil z hlavy? „Trošku mi stŕpla ruka, to je všetko." Ďalej nemôžem predstierať, preto odchádzam domov a snažím sa zahodiť to, čo sa stalo, za hlavu.
V posilňovni ma čaká nový priateľ Paul. Nie je to priateľ ako priateľ, chodí s mojou sestrou Lottie a keď som preč, dohliada na podnik. Hej, mám posilňovňu, v meste obchod s potravinovými doplnkami, aj nejaké stereoidy a predávam rady alebo menu. So Zaynom občas miešam drogy a slúžim ako pokusný králik, hah. Mám peňazí viac, než budem schopný v priebehu piatich rokov môcť utratiť.
„Eleanor je doma?" spýtam sa nezaujato.
„Išla so Sophiou na nákupy a Marcus sa išiel prejsť s Edwardom." Zas? Vkuse s ním niekam chodí! Raz to je zmrzlina, potom prechádzka po parku, inokedy tiež nákupy. Povzdychnem si, takže ja som dneskam free. Hodím sa na sedačku v kancelárií. Tú mučebňu som vyhodil a zas prerobil na pracovňu, kopa práce a driny...
Dlaňou si prejdem po tvári, do poháriku nalejem za jeden deci koňaku, rýchlo to do seba šupnem, hneď na to druhý. Jednoducho netúžim myslieť nad tým, čo sa u Harryho stalo. Toľko rokov... Nevidel som ho, len v časopisoch a občas si na nete vyhľadám jeho meno a pozorujem, aké ďalšie úspechy dosiahol. Toľko rokov... a on sa nielenže neobjavil, ale ani neozval. Som si istý, že minulosť zahodil za hlavu presne ako ja. Teraz som s Eleanor, zasnúbili sme sa a v marci máme svadbu. Už je všetko zjedané, pozvánky poslané, síce je ešte len október. Čoskoro budem mať dvadsaťtri rokov a aj keď mám život pred sebou, mám zvláštny pocit, že to najdôležitejšie som dávno prežil.
Tak, máme tu Louisov pohľad na celú vec ;) Viete prečo taká krátka kapitola? Pretože ste nekomentovali! Jedine Allka :D Budem to tak asik robievať, že čím viac komentov, tým dlhšia kapitola :D Viem, som sviňa :D Ale mám vás rada, ďakujem za votes :D :*
