Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Thirty - Five☆

Niall bol každým dňom viac otvorenejší a sem tam sa na mňa aj usmial alebo ma sám od seba chytil za ruku. Potešilo ma to, pretože mi chýbal. Chýbalo mi sa ho dotýkať, bozkávať. Viem je to sebecké, ale odvtedy prešiel už mesiac a vedel som, že sa môj rut blížil a ja mám naozaj strach, že mu ublížim. Predsa je ešte bojazlivý, bojí sa každého dotyku, i keď neviem prečo. Ja som mu predsa nič neurobil, no bojím sa, že ho budem k tomu nútiť a tým ho vystraším alebo mu nejako predsa len ublížim. Nedokážem sa vtedy poriadne ovládať, ale kvôli nemu to skúsim.

„Zayn!" započul som krik môjho priateľa z kúpeľne.

„Čo sa deje?" s obavami som prišiel k nemu. Na zemi bolo rozbité zrkadlo. „Čo sa stalo?" Ni sa na mňa so slzami v očiach otočil, vďaka čomu sa mi naskytol pohľad na jeho ruku, v ktorej bol zapichnutý dosť veľký kus skla. „Oh zlatíčko, to nič" podišiel som k nemu a pomohol mu dostať sa od tých črepín. Opatrne som ho vysadil na práčku a doniesol lekárničku.

„Z-Zee, j-ja s-som n-nech-"

„Ššš, to je v poriadku" venoval som mu malý úsmev a z lekárničky vytiahol dezinfekciu a pinzetu. „Troška to štípne" Ni iba prikývol a hlavu otočil nabok. Opatrne, ale hlavne rýchlo som to sklo vytiahol, ošetril mu ranu a zaviazal obväzom. Pozrel som na neho a musel sa usmiať. Mal otočenú hlavu nabok a kŕčovito držal zatvorené očká. Bol rozkošný. Opatrne som sa k nemu naklonil a pobozkal ho na líčko. Podskočil a rýchlo sa otočil hľadiac na mňa. Čakal som, že teraz utečie alebo mu začnú tiecť slzy ako obvykle. No on sa mierne pousmial a stisol mi ruku. Pomohol som mu zliezť z práčky a poslal som ho preč, aby som mohol popratať črepy.

Keď som to mal hotové, šiel som sa za ním pozrieť. Sedel zababušený v deke a pozeral telku. Už som vravel, že je rozkošný? Prisadol som si k nemu, ale nepritúlil som sa k nemu. Vedel som, žeby sa odtiahol.

V tichosti sme obaja hľadeli na nejaký seriál a ja som naozaj odolával pokušeniu dotknúť sa ho. Tak veľmi mi chýbal. Nemohol som ho ani len objať. Mrzelo ma to, tak veľmi. Bol som zúfalý, ale chápal som ho.

Z premýšľania ma prerušilo až zacinkanie mobilu. Bol to Louis.

Louis: Ahoj Zee, prepáč, že otravujem, iba som sa chcel opýtať, že či netreba prísť pre Nialla? Vieš keď máš dostať ten rut...:)

Zayn: Ahoj, zatiaľ som v pohode :)

Louis: dobre, keď tak napíš :)

Zayn: Louis?

Louis: hm?

Zayn: nehovoril ti Niall prečo mi nechce dovoliť, aby som sa ho dotkol?

Louis: bojí sa

Zayn: ale čoho?

Louis: nemal by som ti to hovoriť ja

Zayn: prosím Lou, som zúfalý. Teraz sedí vedľa mňa a mňa ničí to, že sa ho nemôžem dotknúť

Louis: tak dobre...bojí sa, že sa zasa niečo pokazí

Zayn: čo sa má pokaziť?

Louis: že mu znova niekto ublíži

Zayn: tým niekým myslí mňa, že?

Louis: nie

Zayn: ja viem, že áno

Louis: nie, ľúbi ťa

Zayn: potom by mi to nerobil!

Louis: prestaň Zayn! Znova sa chováš ako naposledy, čo ste sa tak škaredo pohádali

Zayn: máš pravdu

Louis: hlavne počkaj, už len to, že sa s tebou rozpráva je plus. Vieš, že bolo pre neho ťažké zmieriť sa stým, že prišiel o bábo a nemohol tomu nijako zabrániť

Louis: tak sa bojí, že sa všetko zasa pokazí

Zayn: ja viem, len mi chýba

Louis: povedz mu to. Aspoň to skús

Zayn: vďaka Loui, si kamoš

Louis: v pohode, keby niečo napíš :)

Zayn: jasné :)

Položil som mobil na stolík a pozrel na Nialla. Akurát sa zasmial na nejakej scénke v telke. Naozaj mi chýbal, tak príšerne veľmi mi chýbal. Musím s tým niečo robiť. Nemôžem čakať mesiace kým sa znova dostaneme k tomu ako to bolo predtým.

„Chýbaš mi" šepol som dosť hlasno na to, aby ma počul. Prestal sa smiať a sklopil pohľad na svoje kolená. „Pozri Ni, viem, že ťa to ešte stále bolí a bojíš sa, ale mňa to ničí. Prešiel už celý mesiac a ty si sa ma sotva dotkol. Chcem ťa znova bozkávať, milovať sa s tebou, objímať ťa, ale musíš mi to dovoliť" nadvihol som mu bradu, aby mi hľadel do očí. V jeho očkách boli malé slzičky a ja som vedel, čo to znamená, ale ja to nemôžem už takto nechať. „Ni prosím chýbaš mi...prosím, potrebujem ťa" šepkal som, aby som ho nejako nevystrašil, ale on sa ani len nepohol. Bol ticho a zavrel oči. Vtedy som toho mal už naozaj dosť! Prudko som sa postavil, na čo sebou trhol a pozrel na mňa. „Do pekla Niall! Kedy už konečne pochopíš, že tým nekončí život! Prišli sme o dieťa, ja to viem a chápem to, ale krucinál pochop, že sa teraz svet nezrúti! Aj mňa to bolí, ale musíme sa cez to dostať! Myslíš, že ma baví každý deň ťa sledovať či už v práci alebo doma ako sa len nemo pozeráš, potajme stále plačeš a ja ti nemôžem nijako pomôcť, pretože mi to nedovolíš?! Myslel som si, že keď si si ma konečne aspoň trocha pripustil k telu, tak to bude lepšie, ale ja už nemôžem! Nemôžem len tak nečinne sedieť, nedotýkať sa ťa, nebozkávať ťa. Chýbaš mi a už by si si mohol uvedomiť, že strachovaním sa, že ti niekto nejako ublíži pripravuješ sám seba o šťastie a začínam si myslieť, že sa chceš zbaviť aj mňa! Možno to tak nie je, ale nedávaš mi inú možnosť, než si to myslieť! Mrzí ma to! Bože! Aj ja som prišiel o dieťa! Aj ja mávam zlé sny, ale nie je tu pre mňa nikto, kto by ma objal, pretože ty sa stále bojíš a ja kurva neviem prečo! Ublížil som ti snáď ja?! Prosím ťa, povedz niečo, lebo tie dve vety, čo sem tam povieš sú ako nič. A mňa to už štve Niall! Milujem ťa a chcem ti dokazovať, že to tak je, ale musíš mi to dovoliť a dokázať, že je to aj u teba rovnako! Pretože ak to takto bude ďalej, tak to naozaj nemá cenu!"

***

Tak čo myslíte? Spraví niečo Niall?

Vote, koment poteší.

All the love

Kristin