Film STAR/ Ziall /Book 1 ✔

☆Two☆

Ihneď svoju ruku z jeho zovretia vytrhol a venoval mu jedovatý pohľad. Mladík sa zamračil, pretože nechápal.

„Je ti niečo?" skúsil to znova.

„Čo ti je po tom?!" vyštekol, no uvedomil si, že zvýšil hlas na alfu, a preto aj keď nechcel ospravedlnil sa.

„Prepáč, len si vyzeral tak nejako nesvoj" pousmial sa.

„Som v pohode" povzdychol si menší z dvojice so sklopenou hlavou.

„Určite?" mladík mu nadvihol bradu nútiac ho pozerať do jeho očí.

„Áno, len som unavený" nervozita v ňom stúpala vďaka blízkosti ich tiel.

„Dobre teda" usmial sa pomerne starší z dvojice a otočil sa na odchod. Niall si vydýchol, ale nestihol sa ani len pohnúť a znova zacítil teplú dlaň na svojom pleci. „Počkaj! Ako sa voláš?" príjemný pocit sa mu rozlial po tele a to len vďaka ruke na jeho ramene. Sčervenel a sklopil hlavu za čo sa chcel hneď prefackať. Mal by ho nenávidieť.

„Som Niall" prehovoril milým tónom a opatrne zložil jeho ruku zo svojho pleca.

„Teší ma Niall, ja som Zayn" znova sa usmial mladík a konečne už opustil chodbu. Ako náhle sa tak stalo, blonďavý chlapec vkročil do miestnosti opierajúc sa o umývadlo. Dvihol zrak na svoj odraz a zamračil sa.

„Spamätaj sa!" pohrozil na seba prstom, opláchol si tvár studenou vodou a vrátil sa k Louisovi, ktorý ho pozoroval s úškrnom.

„Tak čo, lepšie?" usmial sa. Niall sa s prikývnutím oprel o stôl sledujúc dianie okolo seba.

„Takže panstvo! Začneme s tou scénou, čo Alisha zistí, že Gabriel je upír!" zatlieskal na znak vážnosti režisér a všetci sa postavili na svoje miesto.

Niall sa snažil sledovať čo sa deje, ale intenzívny pohľad, ktorý na sebe cítil ho znervózňoval oveľa viac. Bál sa pozrieť na osobu, ktorej patril, pretože veľmi dobre vedel s kým má tu česť. No naopak mladík s havraními vlasmi sa nedokázal odtrhnúť od blondiačika. Veľmi ho priťahoval a chcel ho spoznať. Jeho vôňu cítil aj na dva metre a nedokázal z neho spustiť oči. Možno ak by ho pozval na kávu alebo niekam von? Pomyslel si, no ihneď na to zabudol. Videl v jeho očiach strach a nenávisť, a preto sa rozhodol získať si ho.

---

„Výborne vážení! Na dnes stačilo! Skvelá práca! Zajtra sa vidíme o siedmej, aby sme začali čím skôr a čím skôr skončili a Niall poď sem!" zakričal Smith. Blondiačik ako poslušný psík pribehol k mužovi stojacom pri dverách.

„Pane?"

„Mrzí ma, že si tu dnes musel len tak stáť, ale sám vidíš, že mám veľa práce"

„To je v poriadku"

„Dobre, tak sa zajtra vidíme" žmurkol na chlapca. On prikývol a s červenajúcimi tváričkami sa vrátil k Louisovi, ktorý už však nebol sám.

„Niall poď, chcem ťa predstaviť" nízky brunet k nemu priskočil objímajúc ho okolo ramien. „Takže vážení, toto je Niall, ten nový stážista" prehovoril.

„Ahoj, ja som Marcel" podišiel k nemu vysoký kučeravý chlapec so šiltovkou na hlave a čiernymi okuliarmi na nose. Ak by Harryho predtým nevidel pomyslel by si, že je to ten istý chalan. „Môjho tupého brata už asi poznáš" zasmial sa,za čo si vyslúžil pohlavok od svojho na vlas rovnakého brata. „To mám za to, že som sa narodil o dve minúty neskôr" pokrútil hlavou a pristúpil k brunetovi s čokoládovými očami obmotávajúc ruku okolo jeho pasu. „A toto je môj krásny priateľ Liam" pritiahol si ho k sebe bozkávajúc jeho krk.

„Ahoj" povedal Niall a jemne sa na nich usmial. Necítil sa dva krát najlepšie v spoločnosti dvoch álf a jednej bety.

„Ou a tamto ten frajer, to je Zayn. Je to troška narcis. Dávaj si na neho bacha, ak sa jedná o jeho vlasy, je schopný ťa aj ukameňovať" zasmial sa Louis a všetci s ním.

„No ako tak vidím, tak už si ma stihol aj poohovárať. Ďakujem ti teda" zasmial sa mladík a so širokým úsmevom podišiel bližšie k svojím priateľom. „Ahoj Niall" drgol do jeho ramena a mladší hanblivo sklopil hlavu. Nenávidel sa za to ako sa v jeho prítomnosti správal. Už od strednej ho nemal rád a teraz stačí, že sa tu objaví a už je z neho na mäkko.

„Vy sa poznáte?" zaskočene vykríkol nízky brunet striedavo hľadiac na blondiačika a čiernovlasého mladíka.

„No stretli sme sa pred pár hodinami, že?" usmial sa nad rozkošnosťou chlapca pred sebou.

„Aha, no tak ideme?" opýtal sa Louis.

„Kam?"

„No s chalanmi ideme ku mne do bytu, tak ak chceš poď s nami"

„No ja neviem, ešte si musím ísť vybaliť na hotel" pokrčil ramenami a s ospravedlňujúcim úsmevom sa otočil na odchod.

„Tak sa presťahuj ku mne!" vyhŕkol Louis. Niall sa na neho otočil.

„Vážne, môžem?" neveriacky naň pozeral.

„Jasné. Bývam sám, teda občas u mňa spí Hazz a za spoločnosť budem veľmi rád"

„Ďakujem" silno ho stisol v objatí a brunet sa len priškrtene zasmial.

„S radosťou" povedal po odtiahnutí.

Niallov pohľad

S Louisom a chalanmi sme dorazili pred bytovku. Dvojčatá mi ako správni džentlmeni pomohli s batožinou a ja som konečne stál v miestnosti s obrovskou posteľou. Ani som nad tým nepremýšľal a hodil som sa na ňu. Chcem takto ostať už naveky. Schytil som prikrývku a zababušil sa do nej ako malé dieťa. Bolo mi jedno ako smiešne a detinsky to môže vyzerať, jediné čo som chcel a potreboval bol spánok.

Ani som si neuvedomil a zaspal som, no po necelých dvoch hodinách som sa zobudil na rachot a krik. Najpomalejším tempom akým sa len dalo som sa dostal do kuchyne, kde sa odohrávala „vojna" medzi Louisom a Harrym.

„Poď sem ty malý idiot!" zakričal s úsmevom kučeravec snažiac sa dolapiť svojho priateľa.

„Nejdem!" vyplazil naň jazyk.

„Neprovokuj, lebo..." začal vetu, no nedokončil ju keďže sa jeho oči stretli s tými mojimi. „Ehm Niall, ahoj" poškrabal sa vzadu na krku, na čo sa Louis otočil a usmial.

„Dobré ráno" zasmial sa a podišiel ku mne. „Vyspal si sa?" prikývol som a vzal som si pohár, do ktorého som nalial vodu a napil sa.

„Kde sú ostatní?" podivil som sa, pretože keď som bol v izbe počul som ich.

„No Zayn a Marcel šli pre pizzu a Liam je v obývačke a pozerá telku" pousmial sa Harry. Prikývol som a radšej som šiel k brunetovi a posadil sa k nemu.

***

Ospravedlňujem sa za chyby.