And then I met you...

II.

September

Deň som s Bethany strávila na gauči pozeraním filmov a jedením pizze. Zistila som že je pôvodne z Floridy, no pred 2 rokmi sa presťahovali do Chicaga. Spoločný zápal pre filmy od Marvel Studios a Game of Thrones, dokonca má aj knihy a má rada Supernatural. Harry Potter ide tiež. Milujem ju. Vraj by chcela spraviť malú výstavu svojich obrazov, jej obrazy sú perfektné. Zamerané aj na tie najmenšie detaily. "Vravím ti, Bucky bude v Čiernom panterovi." "Mýliš sa. Potom ukradne celú pozornosť na seba." Argumentujeme o tom, či sa Bucky objaví v tom filme alebo nie, niečo som čítala, že by to nebolo dobré a túto výpoveď podporujem. Bucky je príliš úžasný. "No dobre, ale čo ak bude novým Captain America?" "Aaahh, nepočúvam ťa...Ten čierny look mu pristane viac ako americká trikolóra. Dúfam, že s ním a Natashou niečo porobia." "Takže tím Buckynat?" Prikývnem nad jej otázkou, nevadí mi však ani Stucky. Vedľa mňa však začne zvoniť mobil a už podľa hudby viem, že mi volá moja mama, povzdychnem si, načo sa Bethany len uchechtne. "No. Ahoj. Fajn. Iste, Jason vyniesol všetko. Áno, odložila som to chladničky. Zajtra. Nie, nepotrebujem. Dobre aj ja ďakujem. Samozrejme, pozdravuj. Ahoj." Snažila som sa to všetko skrátiť, nemám rada dlhé telefonáty a vypytovačky, zvlášť ak volá mama. Robí si veľa starostí, či som jedla a tak. Nie, absolútne sa neviem o seba postarať. Úprimne, dokážem žiť na sáčkových polievkach a podobných jedlách ktoré sa zalejú horúcou vodou a hotovo. Som nenáročná ak mám prežiť sama. "Čo je v chladničke?" Spýta sa zvedavo Bethany neskrývajúc iskričky v očiach. Asi som vám ešte nepovedala, že obe rady papáme, takže teraz už to viete. "Maminkina domáca čína." Milujem čínu a keď si ju nemôžem objednať, zachráni to mama s fajným obedom. Bethany sa len usmeje a nadvihne obočie hore a dole, taký pohľad poznám veľmi dobre. Pozriem však na čas, je 6 večer a to je znamenie, že sa treba pripraviť. "Poďme sa prezliecť, už bude skoro čas." Capnem ju po stehne a zdvihnem sa z gauča. "Au. Čo si obliekaš?" Zauká Beth, človek aby sa bál môjho capkania pretože nikdy neodhadnem silu úderu. Ups. "Nič extra. Tričko a nohavice." Ideme len k Dillon's. Keby je to nejaká nóbl akcia, tak už od poobedia som zatvorená v izbe a stresujem. Zahráme si bowling, pokávičkujeme, pokecáme a pôjdeme domov. Nič viac, nič menej. Ani nemám chuť na nejaké divoké párty, povedala by som, že už to tak trochu ani nie je pre mňa. Som ten typ ktorý rád udržiava zaujímavé konverzácie a neriešim kto sa s kým olizoval na záchode. Preto bol aj vlastne zázrak, že som skončila s Jasonom.

Dillon's nie je ďaleko. Zvonku vyzerá ako každá kaviareň a vnútro tiež pôsobí útulne, v zadnej časti je priestor pre bowlingové dráhy takže je to dostatočne veľká budova. Na stenách visia slávne obrazy a skladby. Vynikajúce miesto pre hľadanie inšpirácie, čo vám poviem. Dorazili včas, no nie sme ani posledné. Premáva sa tu už niekoľko ľudí, či už študentov nových, starých alebo obyčajných ľudí. Čo ma však prekvapuje, je fakt, že Bethany už letí ku skupinke týpkov. To dievča snáď pozná úplne každého, trochu jej závidím. Nestihnem ani poriadne poobzerať a už na mňa máva. Fajn, idem. "Takže, toto je Emma." Predstaví ma piatim chlapcom. "To je Luke, toto je Josh, vysoký chalan vedľa neho je Sam a toto sú dvojičky Kevin a Devin." Predstaví mi každého rad radom a ja len dúfam, že si zapamätám mená. Hlavne u tých dvojičiek, budem si musieť na nich nájsť nejaký detail ktorým ich rozlíšim. "Ahoj. Čau." Odzdravia naraz a zborovo. "Pátrala som..." "Nečakané." Skočím jej do reči, načo sa všetci zasmejeme. Očividne sa všetci poznajú. "Pátrala som a zistila, že táto partia je s nami na niektorých spoločných predmetoch." Bethany je silný extrovert, rada sa obklopuje kopou ľudí, rada rozpráva a títo tu vyzerajú ako náš šálok kávy. Nesúďte tak rýchlo, mne naozaj stačí len sa pozrieť na niekoho a viem, či si budeme rozumieť alebo nie. Takže spolužiaci, to znie fajn. Oceňujem Bethaninu prácu. "Vraj rada píšeš." Ozve sa jeden z nich, tipujem, že Josh. "Už to tak vyzerá." Poviem skromne. Nebudem klamať, rodičia najprv neboli nadšení, ale po čase sa s tým zmierili a podporujú ma. Na strednej som získala aj pár ocenení, čo sa mi náramne hodilo do prihlášky. "Ale nie som žiadny super spisovateľ. Občas nie som spokojná s vlastnou prácou." "To nikto z nás." "Pravda." Povie Josh a hneď sa pridáva Beth. "Tuto Sam je nerd, veľmi rád číta a je to mozog celej skupiny." Mykne hlavou na Sama tentoraz Luke. "No a čo. Rozširujem obzory." "A balíš na to holky." Musím sa zasmiať, sú vtipní.

S chlapcami sme sa rozlúčili niekde na polceste a odišli sme na intrák. "Bolo to fajn a vieš čo je ešte fajn?" "Neviem." "Že zajtra máme s nimi prvé dve hodiny." Och, zajtra už začíname. Potrebujem silu, za celý deň som ani nemala čas pozrieť si svoj rozvrh. Prvý deň sa nesmie pokašlať. "Aby si ráno vstala z postele, motivujem ťa. Spravím raňajky." "Vieš, že ťa milujem?" Objímem ju, je to srdiečko. "Samozrejme. Neviem ako ty, ale ja si pôjdem ľahnúť. No ešte si na túto úžasnú pleť napatlem masku." Zasmeje sa. "Dobrú noc a ráno ťa čakajú raňajky." "Som zvedavá ako budeš s tou pleťou vyzerať ráno." "Lepši ako ty." Naraz sa zasmejeme, to bolo "kruté". "Dobrú." Zaželám nakoniec aj ja a odoberiem sa do svojej izby kde sa na zemi stále nachádza niekoľko krabíc, lebo niekto tu musel pozerať celý deň filmy a nie sa vybaľovať, však? Budem to musieť zajtra konečne dokončiť. Každopádne sa prezlečiem do svojho sexy pyžamka ktoré tvoria tepláky s Mickey Mouse potlačou a tričkom na ktorom je zas a znovu Mickey. Na rozvrh kašlem, pozriem ho ráno. Zaľahnem do postele, ešte odpíšem Jasonovi a skôr ako zaspím, si v hlave robím logistiku zajtrajška.