Kvôli Tebe.

~13~

„Teffany!” zobudila som sa na započunie tlméneho hlasu, ktorý vychádzal z chodby.

Hlasno som zamrmlala, na znak toho, že som hore a posadila sa.

Dvere sa otvorili a na kraj mojej postele si sadol Nate.

Natiahla som sa ku nočnému stolíku a zobrala z neho gumičku, aby som si strapaté vlasy zopla do drdolu.

„Ja .. Nooo .. Je mi ľúto že sme sa ti neozvali..” povedal s ľútosťou v hlase a pozrel do zeme.

Zamrmlala som a pohľad zapichla do skrine oproti mne.

„Hneváš sa?” pozrel na mňa.

„Neviem. Asi nie, ale bolo mi hrozne smutno a strašne moc som sa bála. Prečo ste sa mi neozvali? A kde ste vlastne boli?” pozrela som mu do očí.

„Boli sme u jednoho kamaráta a trochu viac sme pili. A nejak nás to nenapadlo.”

Nateov pohľad.

„Ale nabudúce mi aspoň napíšte ten poje- drbaný odkaz.” povedala a jemne sa usmiala.

„Jasné.” usmial som sa a objal ju.

Postavil som sa a nasmeroval si to do kuchyne.

„A poď na raňajky.” otočil som sa na ňu pred tým, než som zavrel dvere.

„Eehm. Noo. A je dole aj Jack?” spýtala sa a neisto sa na mňa pozrela.

„Hej, už raňajkuje.”

„Jaa. Nooo. Mne nie je najlepšie. Doniesol by si mi raňajky tu, prosím?”

Prikývol som sa vydal sa do kuchyne.

Na tanier s praženicu som jej dal vidličku a zobral som jej aj pohár džúsu.

„Kam ideš?” pozrel na mňa Jack.

„Zaniesť Teff raňajky. Necíti sa najlepšie.” odpovedal som mu a odniesol raňajky Teff do izby.

Jackov Pohľad.

Čo si si myslel, Jack? Že tu teraz naklusá a sadne si k tebe, akoby sa nič nestalo?

Si blbec.

Poťiahol som sa za končeky vlasov a neustále sa snažil ignorovať môj vnútorný hlas.

Ja viem. Som debil. Nechápem čo sa to so mnou včera stalo, že som jej nevedel normálne odpovedať.

A tiež nechápem, čo to do nej vošlo.

Žeby ku mne niečo cítila?

Nemyslím si.

Teffany Pohľad.

Dopila som džús a tanier aj s pohárom odložila na kraj stola.

Zo skrine som vytiahla spodné prádlo, sivé teplákové kraťase a neónovo zelené voľné tričko.

Rýchlo som prešla do kupeľne, kde som sa zamkla.

Naozaj som nemala chuť, stretnúť Jacka.

Napustila som si vaňu a už vyzlečená do nej vošla.

Ležala som tam asi polhodinu, pri čom som len tak hľadela do blba.

A rozmýšľala nad tým, aké by ti bolo, keby som s Jackom chodila, keby Jack neexistoval, keby som sem nepristúpila na školu a podobne.

V hlave sa mi premietalo asi milión scenárov, ako by to mohlo byť.

Mohlo.

Lenže ja zažívam jeden z tých zvrátenejších scenárov.