Kvôli Tebe.

~9~

Dobré ráno svet! Obluda sa prebudila.

Pomyslela som si, keď som sa ráno našla v zrkadle.

Bola asi chyba ísť spať bez sprchy, prezlečenia sa a bez umytia zubov.

Myslím, že tým dychom, by som odstrašila aj neživé.

Zo skrine vyberiem biele obtiahnuté rifle a sivé tielko vzadu po kolená a v predu trochu vyššie.

Spolu so spodným prádlo to vezmem do kúpeľne, kde si dám najrýchlejšiu sprchu v mojom živote, oblečiem sa a vlasy nakulmujem a nechám rozpustené.

Umyjem zuby a vrátim sa do izby odkiaľ vezmem ruksak.

Presuniem sa dole a na prekvapenie tu nie je nikto. Žeby ten dych?

Moja samota v dome mi dôjde, až keď sa pozriem na hodinky.

O takomto čase mám byť už v škole! Prečo ma tý davaja, v tomto prípade bastardi nezobudili?

Biele konversy natiahnem rýchlejšie ako dokážem zjesť misku pukancov, a to už je čo povedať.

Rýchlo vybehnem z domu a bežím do školy.

Pred školou a rovnako aj na chodbe nikto nie je.

Zrýchlim a bez návštivenia skrinky vtrhnem do triedy.

Hneď ako zavriem dvere započujem zvonček.

Pozriem na učiteľku, zdvihnem prst a poviem: „Stíham!".

Ta len prekrútila oči a pokračuje vo vysvetľovaní.

Zvalím sa na lavicu a chvíľu zhlboka dýcham. Keď sa ako tak upokojím, začnem odpisovať učivo.

Po skončení hodiny výjdem z triedy a zamierím si to ku skrinke. O skrinku vedľa sa oprie osoba, na ktorú cez dvierka nevydím. Zaklapnem a spoznám známi tvár.

Loren.

„Ahoj." usmejem sa na ňu a ruksak si prehodím cez rameno.

„Ahoj. Kde si bola ráno?" spýtala sa a spolu sme šli smerom k mojej triede.

Oproti spozorujem Jacka a Natea, počkám si kým budú blízko a tak aby to počuli zahlásim: „Dvaja bastardi má nezobudili.".

Uchechtnú sa a pokračujú v ceste.

Zastavíme pred mojou triedou a chvíľu sa ešte rozprávame.

Po škole.

Keďže naša hodina skončila skôr, opriem sa o skrinku pred béčkarskou triedou.

O chvíľu zazvoní a dvere sa rozrazia.
Usmejem sa na učiteľku a na pár žiakov za ňou.

„Ahojte." pozdravím moju group a spolu sa poberieme ku ich skrinkám.

„Zaspala?" spýta sa Aaron.

„Nie. Iba mám podareného brata." odpoviem mu.

Ben nám podrží dvere cez ktoré vojdeme do jedálne.

Hneď ako mi do nosa udrie ta hnusná vôňa paradajkovej polievky, natiahne ma.

„Fakt chceš jesť toto čudo?" spýtam sa Loren, hlavou ukžem na stôl a opäť ma natiahne.

„Môžme si dať niečo v KFC." povie Aaron a všetci spolu smerujeme k nákupnému centru.

Vojdeme dnu a posadíme sa za stôl. Každý si objedná niečo na jedenie a o chvíľu jeme svoj 'zdravý' obed.