Kvôli Tebe.

~2~

„Fakt? Ja tam bývam." s natešením povedal.

„Super. Už mám aspoň nejakého kamoša." obaja sme sa zasmiali a po chvíľke rozprávanie sme zistili že buďme spolužiaci. No. Nie tak celkom.
Ja budem chodiť aj s Nateom do áčka a on je Béčko. Ale aj tak nevadí.

Zoznámili sme sa a zistila som že je to mega chalan.

Máme toho celkom dosť spoločného.

Povedala som mu aj o tom že ak sa niekedy k nemu dostane moja zložka tak nech sa ma nebojí a aj o tom, že na polici mám veľa kamarátov.

Asi tri hodiny sme sa v kuse rozprávali a potom sme obaja dopadli spánku. Keď som sa zobudila, videla som ako na skenoval.

Aj keď som mala stále zatvorene oči, zasmiala som sa.

„Ako dlho si už hore?" povedal s humorom v hlase.

„Chvílu." odpovedala som a opäť sme sa rozprávali.

Prerozprávali sme celú cestu. Keď sme prišli na letisko, bolo niečo nad ránom.

Nate mi včera písal že príde o 5 po mňa aby stihol školu.
Pozrela som na hodinky a posmutnela som pri zistení, že sú len 3.

„Ideš už asi domov či?" smutné na mňa pozrel Ben.

„Ešte nie," vzdychla som. „Brat po mňa príde o piatej a sú len 3."
Odpovedala som a kufor som položila na zem a zvalila sa na kreslo.

„Tak počkáme spolu." povedal a ľahol si cez tri kreslá.

Zasmiala som sa a pozrela na neho. Aspoň sa nebudem nudiť.

O malú chvíľu obydvom pipla esemeska. Zasmiali sme sa a obaja sme prečítali esemesku z iPhonu.

„Supeeer!" zakričala som na prázdne letisko. „Takže tu budem trčať až do večera keď že sú zápchy." povedala som a hlavu si vložila do dlaní.

„Tak sme na tom rovnako." zasmial sa Ben a sadol si.

Nechápavo som na neho pozrela.

„Práve mi písala mama." zasmial sa a ja s ním. Pohľad mi padol na budovu ktorú som videla cez okno.

Z tašky som si vytiahla nejaké peniaze a pokrčila ich v ruke.

„Dáš si kávu?" opýtala som sa ho a zdvihla som sa zo stoličky.

„Frappuccino. Prosím." zasmial sa a ja som otvorila dvere a prešla cez ne do Starbucksu.

O malú chvíľu som s dvoma horúcimi pohárikmi prešla späť ku Benovi.

„Ďaaakujeeeem." usmial sa a zobral si svoj kelímok. Potichu sme odchlipkávali z kávy a každý sme boli zaborený do vlastných myšlienok.

Zobrala som už prázdne kelímky a vyhodila ich do koša.

„Nudím sa." unudené som povedala a sadla si Benovi nohy keďže ležal a bol rozvalený aj na mojom kresle.

„Heeej! Moje nohy nie sú sedačka!" zasmial sa a zhodil ma na zem. Zasmiala som sa aj ja ale ostala som ležať na zemi.

Chvíľu sme opäť boli ponorený do vlastných myšlienok a potom sme sa začali rozprávať o tom, že je fakt náhoda že sme spolužiaci a obidvaja mme radi Twenty Øne Piløts.

Prerozprávali sme celý deň. Pár krát jeden z nas odskočil po vodu alebo po jedlo.

„Nejdeme k tej fontáne?" spýtal sa Ben a hlavou ukázal na park s fontánou.

Prikývla som a s Benovou pomocou som sa postavila a vzala si ruksak.
Kufor som si zobrala do pravej ruky a spolu sme prešli k fontáne.

Veci som si zložila na lavičku vedľa Bena a podišla som k fontáne.

Zrazu som zacítila niečie ruky na mojom chrbte. Automaticky som sa otočila a schmatla Bena do fontány ži sebou.

O sekundu sme sedeli celý mokrý vo fontáne a hlasno sme sa smiali.

„Fajn, už asi pojdem. Tam je moja mama." cez smiech povedal Ben a pomohol mi postaviť sa.

„Pane Bože! Vám sa čo stálo?!" povedala Benova mama, pozrela sa na nás ale tiež sa neudržala smichu.

„Dobrý deň." povedala som a vyšla som z fontány.

„Mami toto je Teffany. Moja spolužiačka. Spoznali sme sa v lietadle." zasmial sa Ben a vyžmýkal si z trička vodu.

„Rada ťa spoznávam." usmiala sa na mňa pani Natewová a s radosťou sme si potriasli rukou.

„Vidíme sa v škole!" zamával mi ešte Ben z auta. Sadla som si na lavičku a zasmiala som sa nad predstavou, ako sa bde tváriť Nate keď ma uvidí."

Píp. Píp.

V taške mi zavybroval mobil. Opatrne som ho vytiahla a prečítali si SMS.

Čakám pred Starbucksom. :D

Super. Telefón som vrátila do ruksaku a prehodila si ho cez mokrú mikinu na práve plece.
Zobrala som si čierny kufor ktorý bol polepený vseliakými nálepkami a pozrela sa na fontánu, na ktorú mám super spomienky.

Vydala som sa a pred kaviarňou som uvidela Natea ako sa opiera o svoju bielu audinu.
Pridala som do kroku a keď už som bola blízko pri ňom, kufor som nechala stáť vedľa autá a hodila sa Nateovi okolo krku.

„Ahoj bračeeek!" zasmiala som sa.

„Aaaa!" zapišťal a odtisol ma od seba.
„Čo si pre Boha robila?" neveriacky na mňa pozrel.

„To je dlhá story." zasmiala som sa a otvorila som náruč.

Keďže som bola mokrá, Nate ju s nechuťou prijal a objal ma.

Kufor mi dal do auta a otvoril mi dvere. Sadla som si na miesto spilusediaceho a sledovala cestu.

V aute bolo ticho. Ale také to príjemné ticho keď ste s niekým koho máte radi a ste zaborený do vlastných myšlienok.

O malú chvíľu sme zastali pred veľkým domom.

Nate zaparkoval a kufor mi zobral pred dom. Rukou zašiel do vrecka a očividne hľadal kľúče.

„Dopekla." zasmial sa a zazvonil.

Zasmiala som sa aj ja a z vlasov som si ešte vyžmýkala vodu.

O malú chvíľku niekto otvoril dvere a mne pohľad padol na najkrajšieho chalana s blonďavými vlasmi, akého som kedy videla.

„Čauko, zabudol som si kľúče." zasmial sa Nate a spolu s mojím kufrom prešiel do domu.

„Teffany, toto je Jack. Jack, toto je Teffany."

Povedal Nate keď som vošla dnu.

„Teší ma." usmiala som sa od ucha k uchu a podala mu ruku.

„Aj mňa. A dve otázky. Nezabiješ má a prečo si taká mokrá?" opýtal sa.

„Nie, pri najhoršom ťa iba zbijem tak, že sa mi budeš celý život vyhýbať a to je dlhá story." usmiala som sa na neho a vyzula si topánky.

„Ahá." povedal a odišiel zrejme do obývačky.
Zasmiala som sa a zo zeme zdvihla svoj ruksak.

Po schodoch som prešla hore a pozrela na Natea ktorý sedel v mojej novej izbe na mojej novej posteli.

Ruky som si prekrížila na prsiach a oprela sa o dvere.

„Čoo?? On si tu zložku pozrel sám." povedal a neubránil sa smiechu.

- - -

Ďalšia časť.

Áno, som fanúšička MagConu. 😂❤

V médiách Jack a Nate aka. Jack and Jack. 💗💗💗

xoxo 😍 Vaša Mia.