Na lúke zelenej,
Stojí žrebec čierny.
Hriva veje vo vetre,
Človek je mu verný.
Keď cez lúku sa rozbehne,
Všade šíri prach.
Spod jeho kopýt obrovských,
Z neho sála strach.
Keď tam zrazu so svojím,
Silným hlasom zaerdží.
Na ňom jazdec odvážny,
S víťazstvom na meči.
Na čiernom chrbte žrebca,
Na vrcholci stojí.
Okolo sa rozhliada,
Každý v jasnej zbroji.
Čierna srsť sa leskne,
Ako lesklý kov.
Tam duša ľahko pominie,
Do ríše plnej snov.
Ale hrdosť stojí na mieste,
Do hĺbky nepadá.
A nikdy nepominie,
Ako istá zrada...
