Hustá hmla sa prepletá,
Cez kmene stromov.
Malé dievča v lese,
Nevie cestu domov.
Stratilo sa ono,
V hustom tmavom lese,
Kde veľký vlk túla sa,
A túži po mäse.
Dievča stojí pod stromom,
Vôkol nej je hmla.
Vlk okolo nej prechádza,
V očiach iskra zla.
Zavrčí on ,zašteká,
Ostré zuby cerí.
Divoko on rozpáral,
Množstvo divej zveri.
Dievča sa len chveje strachom,
A očami blúdi.
Po tom hroznom,starom lese,
Márne hľadajúc ľudí.
Kľakne ona na kolená,
Do tej mäkkej trávi.
Hľadiac pevne do zeme,
Potichučky vraví.
"Pane Bože zmiluj sa,
Nad životom mojím.
Pane Bože ochráň ma,
Svätým rúchom svojím!
Nieto živej duše,
V tomto tichom lese,
Zima je veľmi krutá.
Založila na život môj,
Oceľové putá."
Prosí ona potichu,
O tú svätú pomoc.
Na hodinách v kostole,
Ozýva sa pol noc.
Vlk však prudko zavyje,
Až sa trasie hora.
Dievča verne dúfajúc,
Že to je len nočná mora.
Nazurený vlk,
Srsť sa mu ježí.
Napodiv vystrašenému dievčaťu,
Preč do hory beží.
Vydýchlo si dievča,
Oprelo sa o strom.
Nad ránom sa zobudí,
V slnečnom svite ostrom.
Beží ona z lesa,
Sama nevie kam.
Vlk sa za ňou díva,
Radšej bude sám...
