Drama Queen

15. Zombie a "veľké" odhalenie

„Naozaj sa hráš hru?" neverila som vlastným očiam. Ležali sme vedľa seba v posteli a displej jeho mobilu mi blikal do tváre, jeho palce doňho zúrivo ťukali. Občas mu z úst vyšla štipľavá nadávka.

„Zabíjam zombíkov," prisvedčil. „Je to veľmi vďačná práca," podotkol a ja som zakrútila očami.

„Zombíci neexistujú," oznámila som mu v prípade, že by to náhodou ešte nevedel.

„Jasné, že nie. Ale veď vieš ako sa to hovorí, to len preto, lebo existujú takí zabijaci zombíkov ako som ja." Ten chalan sa asi zbláznil – prebleslo mi mysľou.

„To sa hovorí?" opýtala som sa znechutene a on prikývol. Dala som mu ruku na čelo, aby som skontrolovala či náhodou nemá horúčku, ale zdalo sa, že je v poriadku. Tak potom prečo sa správal ako malé decko? „Bože, ty určite nosíš ešte aj plienky," otočila som sa mu chrbtom. „Dobrú noc," povedala som.

Svetlo z jeho mobilu náhle zhaslo, zreteľne som počula, ako mobil odložil na nočný stolík a otočil sa ku mne. Objal ma zozadu a bozkával ma na plece. Skryl ruky pod prikrývku, aby ma otvorene provokoval a dráždil hladkaním môjho nahého tela.

„Daj tie paprče preč, Iversen," varovala som ho roztúžene a on sa zasmial.

„Nečerti sa toľko. Poď si so mnou ešte zašantiť," vábil ma. Neodpovedala som, hrala som mŕtveho chrobáka.

„Hej...hej...hej, no ták! Nespiiiii," zatiahol a triasol mnou. Bol ako ten otravný pomaranč s tým jeho: „Hej...hej...hej, jablko," čo som naozaj z duše nenávidela. Otočila som sa tak, že som ležala na chrbte a pozerala naňho. Prstom krúžil okolo môjho pupka a ja som sa snažila nesmiať, aj keď to šteklilo.

„Tá hra bola len taká zastávka, aby som načerpal nové sily. Chápeš, predpríprava. Teraz som už ale len a len tvoj," sľuboval.

„Predpríprava? Takže sa ma snažíš odrovnať ako tých zombíkov?" Šialene sa rozrehotal a ja som sa len pousmiala.

„Bože, si taká vtipná a rozkošná," povedal, keď sa prestal smiať.

„Som fakt rada, že si to myslíš," ospalo som si zívla a pretrela oči.

„Zívaš ako na povel," uškrnul sa. Nezívala som naschvál, vážne som bola unavená, a to viac než som si sama myslela. „Dobre teda," zamrmlal ticho skôr pre seba, stiahol si ma do náručia a pobozkal na čelo. „Dobrú noc, drahá," povedal a ja som sa pri poslednom slove skoro roztopila. Odkedy som taký mäkkýš? „Dobrú noc, drahý," zareagovala som rovnako. Naozaj to znelo sakramentsky pekne.

O 5 minút, keď už som pomaly upadala do spánku ma zrazu z driemot prebral jeho hlas. „Načo myslíš?" opýtal sa a začal prstami pohládzať moje vlasy. Teraz som sa rehotala ja. „Prečo mi kradneš repliku?" opýtala som sa. „Myslel som, že to bude vhodné, keď už sa správame ako milenci v čiernobielych filmoch." „Nemyslím na nič, som unavená. Načo myslíš ty?" „Uhm, asi na to, že som s tebou rád..." odvetil po chvíľke. Zaklonila som hlavu a usmiala som sa naňho, urobil to isté. „Spi," povedal a on sám zatvoril oči. Dúfala som, že ma o ďalších 5 minút nezobudí s inou otázkou.

„Ránko, ľudia!" zvolala som, keď som nabehla do kuchyne ako veľká voda. Mala som skvelú náladu! Marry a Emmet práve pili kávu, hodili na mňa úsmev od ucha k uchu. Zacharyho som nechala spať a snívať, bol taký rozkošný!„Všetci ostatní ešte spia?" opýtala som sa a na chvíľu som si vychutnávala to ticho. Nikto nevykrikoval posmešné poznámky či vtipy, nikto nemrmlal a nikto sa nahlas nesmial. Rána boli také úžasné a pokojné.

„Áno, aj Zach ešte spí?" opýtala sa znenazdajky Marry. Najprv ma šokovalo, prečo sa o neho takto individuálne zaujímala, povedala som si, že to má určite iný dôvod, ale potom sa veľavravne uškrnula a ja som bola v pasci. Stále som sa to však snažila kamuflovať, ale neúspešne.

„Ako to mám vedieť?" pokrčila som ramenami, neušiel mi ten pohľad, ktorý si tí dvaja vymenili zatiaľ čo som hľadala niečo na jedenie a našla som len čipsy. Kde sa podelo všetko jedlo?

„On hádam nespal v tvojej izbe?" čudovala sa Marry a ja som zakrútila očami a rozhodila rukami.

„Ako to viete?" osopila som sa na nich. „Sme vaši najlepší kamaráti, nič nám neunikne. Okrem toho, moja izba je hneď vedľa tej tvojej," vysvetlila mi Marry.

„Ale nikomu to nepoviete, však?" prosila som ich očami. „ Ak to chcete držať v tajnosti, tak jasné, že nie," povedala Marry a chytila ma za ruku. „Ja som ti hovorila, že tu nájdeš niekoho iného a budeš zase šťastná," úprimne sa radovala. V tom do miestnosti vošlo to moje spomínané šťastie. Naťahoval si všetky stuhnuté svaly a opýtal sa: „Čo máme na raňajky?" obišiel ma a nakúkal do chladničky. „Našla som len paprikové čipsy," odvetila som, otočil sa na päte a šiel ku mne. Snažil sa ma obrať o jediný zdroj mojej obživy, ťahal mi balíček z rúk a keď som ho nepúšťala druhou rukou si dovolil ma capnúť po zadku. Balíček mi vykĺzol a on spokojne začal chrúmať.

„Čo je, Watsonová? Dnes na mňa nebudeš kričať, pretože som sa ťa dotkol na tvojom citlivom mieste?" posmieval sa mi.

„Zach?" „Áno?" „Oni to už vedia," povedala som a hlavou som kývla smerom k Marry a Emmetovi, ktorí sa chichotali. „Uhm...nevraveli sme, že to budeme držať v tajnosti?" opýtal sa, ale vôbec nevyzeral nehnevane, skôr sa usmieval akoby mu odľahlo, že už to aspoň pred niekým nemusíme maskovať. „Prišli na to sami," pritúlila som sa k nemu a on mi vtisol bozk na ústa. Odtiahli sme sa od seba pomerne rýchlo, lebo hrozilo, že sa tu zase niekto dovalí.

„Toto je naozaj všetko, čo nám z jedla ostalo?" pýtal sa Zach a neveriacky krútil hlavou. „Keď sa tí ostatní zobudia budú šalieť od hladu alebo rovno zožerú nás, hotová zombie apokalypsa!" vyhlásil a ja som sa zasmiala. „Ty s tými zombíkmi nedáš pokoj!" Marry a Emmet nechápali, ale my sme vedeli svoje. Rozhodli sa nepýtať a radšej prišli s rozumným riešením. „Máme tu byť ešte dva dni, tri ak počítam aj dnešný, takže rozhodne musí niekto zájsť dole do mesta a nakúpiť," prehlásil Emmet. So Zachom sme sa na seba pozreli. Že by sme mali ďalšiu zámienku byť chvíľu spolu, ale tentoraz bez skrývania?