Drama Queen

12. Chúťky

Ďalšia časť je tu :) Varujem, že môže obsahovať trochu "znepokojivé" (?) slová :D *BatMomma

„Ako si sa vyspala, slniečko?" opýtal sa Zach. Nemohla som uveriť, že dnes sme sa zobudili v rovnakom čase. Väčšinou som sa totiž zobúdzala sama zatiaľ čo on niekde lietal.

„Príšerne, pretože chrápeš," doberala som si ho.

„Vylúčené," protestoval a nahol sa ku mne po bozk. Na jeho ramene som si všimla modriny, zrejme odtlačky mojich zubov. Nechala som sa uniesť, včerajšia noc bola ešte lepšia než tá prvá. Prevalil sa na mňa, posteľ sa prehla pod našou váhou. Obliala ma vlna slasti už len keď ústami zablúdil k mojej kľúčnej kosti.

„Zach, no ták! Som hladná ako vlk," zakňučala som a zaprela som sa dlaňami do jeho hrude.

„Hmmm, to je zvláštne, ja tiež," zašepkal mi do ucha a moje telo sa inštinktívne zachvelo kvôli tomu horúcemu dychu. Zahákol dva prsty o lem mojich nohavičiek a začal ich sťahovať dole.

„Varujem ťa, Iversen! Pusti ma!" strácala som trpezlivosť. Bolo ráno, škvŕkalo mi v žalúdku a ostatní obyvatelia tejto chatky sa pomaly začali prebúdzať. Musela som zmiznúť z jeho izby a to čo najskôr.

„Hádam začneš kričať?" doberal si ma so smiechom, zrazu bol zachrípnutý a funel mi do ucha. Nenechával ma chladnou, ale na ranné rýchlovky nebol správny čas. „Pokojne. Potom môžem povedať, že si ma sem zatiahol nasilu a chcel ma zneužiť."

„Hmmm, ty si ale riadna mrcha," zavrčal a ľahol si vedľa mňa na chrbát. „Tak si bež," povedal. Vedela som, že sa nehnevá, aj keď sa snažil navodiť ten dojem. Pobozkala som ho na čelo a vstala z postele. Zodvihla som svoje šortky zo zeme. „Ideš tiež?"

„Nie, ešte si chvíľu poležím," rozvalil sa po celej dĺžke postele.

„Chápem. Teraz ma nahradí pravá ruka," uťahovala som si z neho.

„To by voči tebe nebolo fér," zo zásuvky nočného stolíka vytiahol balíček cigariet a zapaľovač. Rýchlo som sa vyparila z jeho izby.

Vo svojej izbe som sa umyla, upravila a vybrala som si iné tričko, ktoré by dokonale skrylo modriny na mojich bedrách. Stála som pred zrkadlom a obzerala som si ich. Mysľou mi prebehla spomienka ako ich drvil vo svojich silných rukách, keď svojou panvou prirážal proti mne a po celom tele mi naskočili tie protivné zimomriavky. Nechcela som, aby mal nado mnou takú moc, ale nemohla som ani prestať. Natiahla som na seba legíny s mačacím vzorom, dnes v chatke nebolo moc teplo. Doslova tu mrzlo tak ako vonku. Zišla som dole do kuchyne, kde Emmet robil praženicu snáď z desiatich vajec. „Ránko," pozdravila som a letmo som ho objala. „Dobré ráno," odvetil.

„Prečo je tu taká zima?" zadrkotala som zubami, keď som si robila kakao.

„Ešte som nemal čas zakúriť. Teraz som vstal...Nemal ťa kto hriať?" podotkol a ja som zaregistrovala v jeho hlase iróniu. Spýtavo som sa k nemu otočila.

„Ako ste na tom ty a Zach?" opýtal sa a mne náhle vyschlo v hrdle.

„Ja a Iversen? Prečo nás dvoch vôbec spájaš do jednej vety? Veď ho ani nemám rada," hrala som svoju rolu, rozhadzovala som rukami.

„To je škoda, pretože on v tieto dni o tebe neustále pekne hovorí."

„Vážne?" zrazu som sa rozžiarila ako slnko, ale on záporne pokrútil hlavou.

„Nie. Len som ťa skúšal," uškrnul sa. Skôr, než som niečo stihla povedať vošiel do kuchyne Connor. „Bré ráno. Ahoj, srdiečko," usmial sa na mňa od ucha k uchu. Nahla som sa nad umývadlo a predstierala som dávenie. Rozosmialo ho to.