Predaná za majetok

4. Kapitola

,, Princezná vstávajte! Zajtra sa vydávate! " nadšene zvolala Alegree pri mojej postely.
,, Hmm? " zahundrala som.
,, Musíte vstať. " opäť povedala a stiahla zo mňa paplón. S velkou nevôlou som sa postavila z postele. Vošla som do vani, kde už som mala pripravenú kúpel s vôňou levandule. Potom ma Alegree natiahla do vrstvovaných krvavo červených šiat, s ktotých mi zo spodku bolo vidno taktiež červené črievičky. Vlasy mi zaplietla do zložitého vrkoču a vypla mi ich hore na hlavu. Z oboch strán mi však ešte zostal jeden pramienok vlasov a tým tomu dodávalo krásny efekt. Navoňavkovali ma s neakou ovocnou voňavkou a mohla som ísť. Zišla som dolu po schodoch až do kuchyne. Otvorili sa predo mnou velké drevené dvojkrídlové dvere a ja som vstúpila dnu. Sadla som si za stôl. Za vrch stolom sedel môj otec, oproti nemu cez celú dlžku stola moja mama. Theo sedel pri otcovi, tak ja som si sadla pri mamu. Od dneska ukážem svojmu otcovi, že abdolútne nesúhlasím s jeho názormi. Budem si stáť za svojim.
,, Dnes ti to naozaj velmi pristane dcérka. " usmiala sa na mňa moja mama.
,, Ďakujem mami. "
,, Ale aj tak budeš najkrajšia zajtra. " žmurkla na mňa, no mne nálada okamžite klesla. Ešte aj mama mi ide pripomínať to, čo najviac nenávidím. Teda, budem to nenávidieť, keď sa to stane. A tým niečim je a aj bude moja svadba. Prečo je to už zajtra? Čo som komu spravila?! Theo sa pozrel mojim smerom a potom sa na mňa uškrnul. Debil. Ako fakt, že "velká" podpora od brata. Normálne mu tlieskam.
,, Dcéra moja. " odkašlal si otec a tým upútal našu pozornosť.
,, Chcem ti len oznámiť, že ten chlapec ťa už nebude obťažovať. Ak ho ešte raz v tomto hrade s tebou uvidím, dám mu odťať hlavu a jeho rodinu vyženieme z královstva. Už sa nemôžeš dočkať zajtrajška, však? Ver mi, aj ja sa teším. Tvoj ženích je pre teba skvelá volba. Dokonca ste sa videli. Mala si tri roky a on päť, keď sem prišiel aj z jeho rodinou na návštevu. Tak a teraz sa budete brať. Krása. " usmieval sa otec. Videla som, že sa ma chce už zbaviť. Hnev vo mne vrel už len kôli Harrymu. Postavila som sa od stola.
,, Otec, nechaj Harryho na pokoji! Je to môj kamarát a aj tak ho už od zajtra neuvidím. Prosím, netob mu zle. Jemu to s koňmi naozaj ide. Nevidím dôvod, prečo by mal teraz pracovať u prasiat. Je to voči nemu a aj voči mne nespravodlivé. " mračila som sa naňho. Je hrozný. Celá naštvaná som zaťala ruky v päsť a odpochodovala som do svojej izby. Tanier s raňajkami som nechala nedojedený na stole. Doobeda ma trochu pobolievala tá noha, no bola som vo svojej izbe s mojou mačičkou a knihou. Čo viac si priať?
Normálny život.
Ozvalo sa mi v hlave. Posmutnela som, ale potom som nad tou myšlienkou iba pokrútila hlavou. Nemala by som tak premýšlať. Vlastne nesmiem...
Ahojky, nová čast je tu opäť...
Trochu nudná a kratšia, ale aj taká musí byt.
Vites and komments ako vždy velmi potešia... 😘😘