Predaná za majetok

3. Kapitola

Prebrala som sa na ranné lúče. Slúžky ma vychistali do domácich šiat modrej farby a pred tým som sa bola okúpať. Keď už som schádzala dolu po schodoch, všimla som si velké kufre. Prišla som do kuchyne a tam som zbadala... Jeho.
,, Theo! " zvískla som a hodila sa mu okolo krku. Môj brat sa vrátil!! No som naňho aj naštvaná. On sa na otca vykašlal a vydal sa z lásky. Odišiel niekde za krajinu a otcovi poslal niekolko peniazov. Cez tisíce... Možno aj cez milióny... Takže mu je ihneď odpustené.
,, Ahoj sestrička. " usmial sa na mňa.
,, Prečo si prišiel? " opýtala som sa ho s nadvihnutým obočím.
,, Predsa kôli tebe. Teda, tej tvojej svadbe. " žmurkol na mňa. Ja som sa zamračila. Sadli sme si za stôl a slúžky nám začali nosiť jedlo na stôl. Najedli sme sa. Ja som sa ospravedlnila a odišla som preč. Von zo zámku, za Harrym. Kráčala som ku stajniam. Zbadala som ho, ako češe moju kobilu Perseponu.
,, Ehm... " odkašlala som si.
Harry sa otočil a keď ma zbadal, usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala.
,, Ahoj. " pozdravil ma.
,, Ahoj. " odzdravila som ho.
,, Čo si tu zavítala? "
,, Chcem sa vyvetrať s Perseponou. "
,, Iste, hneď ti ju pripravím. " povedal. Všimla som si v jeho hlase akúsi zmenu. Bol taký... Akoby protivnejší.
,, Čo ti je? " zachmúrila som sa.
,, Ale nič. " zamrmral. Podišla som k nemu a jednou rukou ho pohladila po chrbte.
,, Harry. Poznám ťa už od mojich trinástich rokov. Viem rozlíšiť, kedy klameš a aj , keď ti niečo je." povedala som mu. Povzdychol si a spustil.
,, Vieš... Je mi to blbé, ale o pár dní sa vydávaš a potom sa odsťahuješ preč. " pusmutnel.
,, Och , Harry! " prikrila som si rukou ústa, pretože ma to dojalo.
,, Ja nechcem, aby si odišla. "
,, To je... To je tak milé a pekné Harry. Ja... Netuším, čo na to povedať. " jedna slza mi unikla. Stekala mi po líci. Harry sa ku mne priblížil a utrel mi ju.
Naklonil sa bližšie ku mne. Naše nosy sa spoločne dotýkali. Zrazu ma objal rukami okolo pásu. Pritiahol si ma k sebe. Po chrbte mi prebehlo pár zimomriavok. A v tedy spojil naše pery. Nikdy som sa s nikým nebozkávala, pretože som nemohla, tak som to nechala naňho. Potom som sa odtiahla a svoju hlavu som mu položila na jeho rameno.
,, Harry, nemali by sme... "
,, Ja viem, Liss. Ale ja ťa lúbim. "
To ma odrovnalo úplne. Rozplakala som sa.
,, Ja sa nechcem vydať. Ani neviem , kto to je. Ja... Ja... Chcem byť iba obyčajné dievča. Dievča z nášho mesta. Toho za hradbami zámku. Veď ja som tam bola iba raz. A aj to, keď mi bolo desať. Chcem, aby som bola iba obyčajná. V tedy by sme sa nemuseli stretávať tajne. "
On ma hladil po mojom chrbte.
,, Ššššš.... Klud. My to neako zvládneme. "
,, Ani len do lesa nemôžem ísť, lebo je za hradbami. Môžem ísť iba tu na pastviny. "
Harry mi jeho prstom nadvihol bradu, aby som sa mu pozerala do očí. Opäť sme sa pobozkali. Teraz som mu bozky oplácala aj ja. Teda... Aspoň som sa snažila. Po chvýly sme prestali a on ma znovu vtiahol do jeho náručia.
Potom som počula kroky a stihla som zaregistrovať, ako odo mňa Harryho niekto surovo odsotil. Keď som sa pozrela, kto to bol, uvidela som svojho otca.
,, Čo tu robíš s mojou dcérou?! " kričal na Harryho.
,, Otec, on nič neurobil. "
,, Buď ticho Vasilissa! " zrúkol po mne. Strhla som sa.
,, Pýtam sa ešte raz. Alebo ti mám dať odťať hlavu?! "
,, Nie pane. " pípol Harry.
,, Tak?! "
,, Ja... Mal som jej pripraviť koňa a ona plakala, tak som sa jej opýtal, čo jej je a objali sme sa. " hlasno preglgol.
,, Len aby! Teraz mi vypadni z očí! Máš zakázané sa stretávať s mojou dcérou! Až do jej svadby ťa tu nechcem vidieť. Pôjdeš čistiť maštal prasatám! "
,, Ale... Otec. " začala som, no on ma prerušil.
,, S tebou sa porozprávam potom Vasilissa. Teraz choď domov. "
,, Ja som si išla zajaz... "
,, DOMOV!! " zrúkol až príliš nahlas, tak som sa rozutekala preč. Schody som brala po dvoch. Na nešťastie som si stúpila na svoje šaty a spadla som. Udrela som si svoje koleno. Vykríkla som od bolesti. Jeden strážnik ku mne pribehol.
,, Ste v poriadku, slečna? " opýtal sa. Pozrela som sa naňho. Nikdy som ho tu nevidela.
,, No, hrozne ma bolí to koleno, ale inak je to fajn. Kto ste? V živote som vás tu nevidela. "
,, Moje meno je Louis Tomlinson slečna. Slúžim vášmu nastávajúcemu. Mám na vás zatial dávať pozor. "
,, Aha. Prepáčte, pomohli by ste mi vstať? " spýtala som sa ešte stále zo schodov. On prikývol a už mi pomáhal zdvihnúť sa z tých studených schodov. Pomohol mi do mojej izby, kde ma čakala Alegree a ďalšie tri slúžky. Podišiel so mnou k posteli. Posadila som sa na ňu.
,, Ďakujem vám Louis. " vďačne som na neho kývla hlavou. Prikývol a pobral sa preč. Keď zavrej dvere, Alegree ku mne okamžite pribehla. Pozrela si moju nohu.
,, Máte to len narazené. Večer vám to namažem a zajtra by to už nemalo bolieť. A ak aj áno, tak iba trošku. " usmiala sa.
,, Alegree, prosím, prinesiete mi obed do izby? Nechcem sa stretnúť s mojim otcom. "
,, Samozrejme , slečna. " pobrala sa preč aj zo slúžkami. Oni tri ma ešte pred odchodom navliekli do nových šiat. Boli zelené a nad kolená.

Nohu mi namazali a obviazali s obväzom. Obed mi doniesli presne na dvanástu. Najedla som sa, poďakovala som a pustila som sa do čítania mojej oblúbenej knihy. Volá sa ,,Záblesk" a je to o anjeloch, ktorý zišli medzi ludí, aby bojovali zo zlými silami. No jedna baba sa zalúby do ludského chlapca Xaviera, ale ich láska je zakázaná. Som na strane 104. Táto kniha mi trochu pripomýna mňa s Harrym. Ozvalo sa klopanie na dvere. Vzdychla som si, knihu som položila na stolík a zakričala som na dotyčného.
,, ďalej! "
Dvere sa otvorili a v nich sa objavil môj otec. Zavrel ich a posadil sa za môj stôl. Hlavou mi naznačil, nech ho nasledujem, tak som si sadla aj ja.
,, Tak čo si želáš otec? "
,, Kto je ten chlapec, ktorý slúži pri koňoch? "
,, Môj kamarát "
,, Tak kamarát. "
,, Áno otec. Volá sa Harry a poznáme sa už dávno. "
,, Ja ti zakazujem sa s ním stretávať. Ak ho ešte raz uvidím s tebou, okrem toho, že by sa ťa opýtal jednu vec, dám ho vyhnať z královstva. "
,, Nie prosím... " smrkla som a prvé slzy sa predrali na povrch.
,, Žiadne prosím!! Màš zakázané sa s ním stretávať až do svadby! Nechci ma naštvať ešte viac. Za dva dni sa vydávaš. Už sa začni pripravovať. Musíš byť predsa pre princa dokonalá a vyhovujúca. " zarehotal sa, postavil sa a zatreskol za sebou dvere. Ja som sa zvalila do postele. Niekto na mňa skočil. Bola to moja mačička. Dala som si ju na moje stehná a ja som sa oprela o čelo postele. Ona začala priasť, keď som ju hladkala.
,, Och Zoey, pochopíš to? " šepkala som a slzy mi stekali po tvári. Opäť som si kládla tú istú otazku : ,, Prečo ja? "
Máme tu tretiu kapitolku. Vyšla na 1164 slov! Zatial je najdlhšia... Čo si o tom myslíte teraz?
Votes/komm 😘