Predaná za majetok

2. Kapitola

Ten chalan si odkašlal a mňa tým vytiahol z mojich myšlienok.
,, Oh, prepáčte, čo ste vraveli? " opýtala som sa mierne zahanbene.
,, Pýtal som sa, či by ste si nešli so mnou zatancovať. "
,, Och, iste. Veď je to moja povinnosť. " falošne som sa usmiala. Chytili sme sa a on ma odviedol na parket. Hrali typickú pomalú plesovú pesničku. Tancovali sme spolu už druhú pieseň a on začal rozhovor.
,, Takže, vy sa budete vydávať. "
,, Áno, už to tak bohužial bude. " vzdychla som. Otočili sme sa.
,, Prečo bohužial? Myslíte si, že bude škaredý? "
Zasmiala som sa.
,, Ach, to nie. Teda... Ešte som ho nevidela, ale na výzore nezáleží. Viete, nemala by som o tom hovoriť, no nechcem byť princezná. Ovela radšej by som žila za týmito bránami, tam niekde vonku, kde ma nikto vôbec nepozná. " snívala som.
,, Rozumiem vám. A čo si myslíte o vašom nastávajúcom? "
,, Vlastne... Až tak som o ňom nerozmýšlala. Ale... Úprimne sa bojím. Bojím sa, aký bude... Povahovo, ale aj... Aj... No, neriešme to. "
,, A čo keď ho poznáte? Alebo keď ste sa už videli, len vy o tom nič neviete? "
,, Nemyslím si. To by som o tom určite niečo vedela. " žmurkla som naňho.
,, Ospravedlníte ma? Práve som zbadala svojho známeho priatala. " usmiala som sa a pustila som ho. Prešla som cez celú sálu, až na jej koniec a zdrapila som ho za lakeť. Ťahala som ho do temného rohu, kde nás nikto nevidel.
,, Harry?! " zašepkala som naštvane.
,, Čo tu robíš? " nenechala som ho rozprávať.
,, Prepáč, ja...prišiel som, aby som sa s tebou mohol stretnúť. Je to maškarný ples, tak ma nikto nespozná. "
,, Och , Harry. " povzdychla som si a objala som ho.
,, Prepáč. Vadí ti to? Ja môžem odísť "
,, Nie nevadí. Len, prosím, odíď pred pol nocou, lebo ty vieš, že presne o pol noci sa dávajú dole škrabošky a vieš aj to, čo by ti spravil môj otec, keby ťa tu uvidel a zistil, kto si. "
Prikívol. Išli sme si spolu zatancovať.
,, Tak ako sa tešíte, princezná? " opýtal sa. Tu, v strede parketu mi už musel vykať. A samozrejme aj ja jemu...
,, Neteším sa. Nechcem ho stretnúť, lebo viem, že ma otec predal. Tá svadba nebude z lásky." posmutnela som.
,, Nebuďte smutná. Nepristane vám to. " usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala. Bolo už skoro o desať minút pol noc, tak sa so mnou Harry rozlúčil a odišiel. Išla som si sadnúť na svoj trón, medzi rodičov.
,, Kto bol ten pohladný mladík, s ktorým si tetaz tancovala? " pýtal sa ma otec jeho hrubým hlasom. No do čertaaaa!!
,, Eh... Netuším. Neaký chalan. Mohol mať tak 19? " "typla" som. Isteže som vedela Harryho vek. Vo svojom vnútri som sa zasmiala. Už odbíjala pol noc a celá sála si začala dávať dole škrabošky. Nakoniec sme sa ja, môj otec a moja mama postavili a ako posledný sme si dali dole škrabošky. Očami som hladala toho blondiaka, no nikde nebol. Hm... Divné. Ja som tam počkala takých pätnásť minút a potom som odišla do svojej izby. Slúžky zo mňa dali dole šaty a odmalovali ma. Natriasli mi vankúše a ja som si lahla spať.
,, Dobrú noc, princezná. " pošepkali.
,, Dobrúúúú. " zívla som a zavrela som svoje oči.
A ďalšia kapitola je na sveteeeee. Hehehe!! 😘
Páči sa vám to? Má zmysel, písať to ďalej? Ale pi*uuuu, aj tak vás neposlúchnem, keď poviete, že nie... 😂😂😂😂
V ďalšej kapke bude... Hm, stretnutie s Harrym a ďalej nepoviem... 😊😊