Crush || l.s A/B/O

Tričko

Ahojky:)
Trošku sa mi zlepšil stav a aj keď som túto kapitolu písala tri dny rozhodla som sa ju sem pridať.Prosím pustite si k tomu nejakú smutnú pieseň:) Ďakujem.
Chcem vás poprosiť či by sre si nepozreli môj nový príbeh Monster.
S larrym;):,D
Už vopred ďakujem rovnako aj za votes a komentáre k minulej časti.

Votes
Koment
Poteší

Nikol.

Louis
Dvere na nemocničnej izbe sa otvorili a ja som odvrátil zrak od hadicky ktorá mi viedla do žili spolu s ešte mnohými ďalšími aby som sa stretol so zelenými očami z ktorých vytekali slzy,vďaka ktorým moje srdce prestalo na pár  sekúnd biť.Prosím nech neplače.
"Je mi to ľúto Loui"povedal mi smutne."Hazz čo sa deje,prečo plačes,prečo som tu,?"pýtal som sa ho otázku za otázkou ale
jediné čo robil bolo že plakal.
"Odpust skutočne"povedal mi."Hazz,čo sa k sakru deje!" Vykríkol som po ňom."Vezmú mi ta,nie je iná možnosť"povedal mi."Nie" sepol som zlomene."Nie!"vykríkol som a slzy sa mi spustili po lícach."Nie,neopúšťaj ma,nie!"zakričal som a Harry ma silno objal."Loui notak,prosím" vravel mi upokojujúc moje zbesile výkriky."Nie,nerozdelia nás,nemôžu proste nie!"vykríkol som znova.Bol som rozhodnutý držať Harryho za lem jeho kabátu až do smrti.Nikdy som ho nechcel pustiť."Prosím Loui umieras" vravel mi Hazza zlomene."Nie,bez teba umieram" povedal som mu a nasal som jeho sladkú vôňu ktorá predstavovala všetko čo som mal. Možno som vyzeral ako vysinuta ženská ale ja som ňou bol.Tá predstava ,že Harry nebude v mojej budúcnosti a nebudeme mať rodinu bola tak nereálna že som si to nevedel ani predstaviť a verte mi ,že ja si viem predstaviť vážne všetko.Teplé slzy stekali po mojich lícach a mizli v jeho čiernom tričku ktoré mal hneď pod kabatom."Prosím" šepkal som stále dookola.Mal som pocit ,že aj  Harry bojuje so slzami a bolesťou ale on bol statočný bojovník.Zvládal to lepšie ako ja .
"Loui nerob to ešte ťažšie ako to je.Vyliecis sa zabudnes a tvoj život začne odznova,spoznáš alfu s ktorou zalozis rodinu  a o pár rokov ani nebudeš vedieť že niekto ako ja existoval." Povedal mi."Ale ja nechcem zabudnúť!" Zareval som z plného hrdla."Nechcem" zašepkal som zlomene."Nie na teba" povedal som mu."Počúvaj ma Louis.Si to najlepšie ,najmudrejsie a najkrajšie stvorenie na tomto svete.A ja môžem len ďakovať bohu za to ,že som ta mohol mať len pre seba.Milujem ta a to nič nezmení" povedal mi a silno ma objal pričom ma pobozkal do vlasov.Ešte sme tam chvíľu ležali keď sa dvere otvorili a dnu vstúpil muž v bielom plášti.Striaslo ma.Bože ako som ja nenávidel nemocnice a všetko s nimi spojené."Harry čo to idú robiť?"spýtal som sa vydesene a silnejšie som sa naňho natisol keď doktor vytiahol injekciu."Musíme vás uspat pán Tomlinson a toto vám k tomu pomôže" povedal a injekciu mi priložil k zile  na mojej ruke.Pevne som k sebe stisol viečka a nechal som sa pichnúť nechutnou ihlou.
Injekcia začala účinkovať skoro okamžite.Oči sa mi krizili a Harryho obraz bol čoraz slabší.
"Milujem ta Harry a nájdem si ta" povedal som  mu pred tým ako sa mi zavreli oči a ja som upadol do bezsenneho spánku.

Harry
Keď Louis upadol do spánku naposledy som ho pobozkal na jeho pery a nechal som ho doktorom.Potichu som vyšiel z jeho izby ale pred dverami stála mladá žena.Jej oči boli červené od plaču a ja som v nej ihneď spoznal Louiho mamu."Ako je na tom?"spýtala sa ma a ja som videl ako sa zmaha aby sa znova nerozplakala."Je v poriadku práve ho idú operovať,je mi to ľúto" povedal som jej a ona urobila niečo čo ma veľmi prekvapilo.Chytila moju ruku a pozrela sa mi hlboko do očí."Môj syn ta miluje Harry Styles a aj keď ta z jeho srdca nasilu vyrvu najde si ta" povedala mi."Možno zabudne tu"povedala a ruku ktorú držala dala na moju hlavu ."Ale tu" povedala a ruku priložila k miestu kde mi srdce bilo ako o závod,"nikdy nezabudne" dopovedala mi. "Prosím nevravte mu kde som a čo robím" poprosil som ju keď o pár hodín vyšiel z jeho izby doktor s úsmevom na tvári.Operácia sa podarila."Ale...." namietla a ja som jej nevychovane skočil do reči."Nerobte to Jay ,váš syn bude bezomna šťastný" povedal som jej."Pán Styles odpustte moju trúfalosť ale potrebujeme niečo vaše,najlepšie tričko.Potrebujeme si overiť či pán Tomlinson skutočne zabudol" povedal mi."Hneď to bude"povedal som mu a utekal som sa prezliecť do izby pre sestričky.Tričko som si pretiahol cez hlavu a kabát som si zapol až do posledného gombíka.Tričko som dal doktorovi,rozlúčil som sa s Jay zo slovami zostaneme v kontakte a dovidenia a vyšiel som z nemocnice. 

Louis
Doniesli mi tričko.Vraveli že som padol zo schodou ale ja im vôbec neverím."Pán Tomlinson hovorí vám niečo táto vôňa?"spýtal sa ma doktor a ja som si priložil tričko k nosu.Sladká vôňa zaplnila moje dýchacie cesty a ja som slastne zavrel oči.Niekde v hĺbke duše som vedel že tú vôňu poznám ale nevedel som si spomenúť kde som ju cítil naposledy."Koho je to tričko?"spýtal som sa doktora ale ten ma len ignoroval a venoval sa svojej práci.O pár minút ma nechal v izbe samého s cudzím tričkom v rukách.Môj mozog vôbec nezaujímali veci ako prečo som tu,zranil sa ešte niekto ,kde je.moha rodina?Len jediná otázka potrebovala odpoveď.
"Koho je to tričko?"