Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

26. kapitola

Ted využíval príležitosť. Vedel ako mi Tom veľmi chýbal a pokúšal sa mi ho nahradiť. Keďže som bola u tety, trávili sme spolu veľa času. Najhoršie bolo že nás to zbližovalo. Bola som veľmi ovplyvniteľný človek. Nie na toľko aby som ho vymenila za Toma ale potrebovala som mať po svojom boku oporu. Sofia so mnou nebola a jediným človekom bol on. Teta chodila do práce a nechcela som bývať doobeda sama tak som vždy šla k Tedymu.

"Odpísal ti?"
"Nemôžem to vedieť lebo nie som doma."
"Povedz Sofii.."
"To ma nenapadlo, idem jej napísať.."
"Musíš to mať veľmi ťažké, nevnímal som to tak ale keby som bol na tvojom mieste asi by som to tiež ťažko znášal."
"Milé že sa ma snažíš pochopiť ale to nepochopíš."
"Lace?"
"Áno??"
"Chcem byť s tebou viac ako kamarát.."
"Sme bratranci...?"
"Chcem ťa.." a začal sa ma nepríjemne dotýkať
"Ted prestaň! Prestaň!! Možno by som už mala ísť domov.." bránila som sa
"Prepáč mi.."
"Začni sa ovládať, snažím sa ťa chápať ale nečakaj odo mňa zázraky. Milujem Toma. Nenechám sa zvádzať."
"Veď, dobre, fajn!" skríkol

Bolo ťažké to priznať, ba možno ešte ťažšie ako som myslela. Dotyky, objatia, bozky, sex. Neraz sa s Tedom k tomu schyľovalo. Ikeď moje chute sa niekedy ťažko zháňali, vedela som ich potlačiť. S nikým iným by som nešla. Nie som taká. Už teraz mám výčitky že vôbec som na niečo také pomyslela. Nuž keby som sa akokoľvek snažila zbaviť Teda aby ma zbytočne nerozptyľoval, nešlo by to. Tieto týždne sú horšie že sme blízko seba, akonáhle sa otec s Karin vrátia, bude to lepšie. Tom nenapísal. Hľadala som za tým chybu na pošte, no čo ak bola chyba niekde inde. Teraz trebalo iba dúfať a čakať.
Od septembra som si začala strednú robiť externe. Viac mi to vyhovuje a aj mojím rodičom. O mesiac ma čakali ďalšie skúšky tak som sa začala učiť a doberať si veci. Bola som trošku nervózna. Trošku viac. Pribrala som dosť rýchlo na takú optimálnu váhu pri ktorej by som chcela ostať. To bolo fajn len môj zdravotný stav asi nebol v najlepšom poriadku. Je to len blbá brušná chrípka no pohlo to so mnou a s mojimi plánmi.
Premýšľala som čo robí Tom ja opačnej strane sveta. Či vôbec na mňa ešte myslí a či si skutočne nenašiel náhradu. Zase nosím jeho oblečenie. Cítim sa lepšie. V nádeji dúfam že jeho láska ku mne je stále rovnaká...
Nemám rada zimu. Celé leto som strávila v nemocnici. Novembrové počasie, snehovo-dažďové kvapky a ospatí ľudia na ulici. Deprimovalo ma to. Sedieť za oknom, zabalená v deke a Tomovej mikine, piť čaj a čítať povinnú literatúru. To bol môj poobedný program celé 2 týždne. V piatok som šla domov, rodičia sa mali už vrátiť. Ako prvé som bežala do schránky kde som videla trčať biely kúsok obálky.