Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

3.kapitola

Posadil ma na miesto spolujazdca. Už ani neviem ako som sa vtedy cítila.
Vôbec som nemala strach?
Preboha! Jasné že nie. Veď bol so mnou Tom. Z auta ma vyniesol až do jeho izby.
"Chceš nejaké tričko alebo niečo? "
Opäť sa mi zatočila hlava, neudržala som rovnováhu, padla som na zem.
Zobudila som sa. Najprv som si myslela že je to opäť sen alebo mora ale bola to skutočnosť. Ležala som v jeho posteli v jeho tričku pod jeho perinou. Bol vedľa mňa. Ešte spal. Nechcela som ho budiť ale stalo sa.
,,Si v poriadku?" ustarostene sa spýtal
,,Myslím že áno, príšerne ma bolí hlava. "
,,Skočím ti po tabletky. "
,,Tom počkaj! Včera... Keď som prišla k tebe... "
,,Spadla si, obliekol som ti moje šaty, mierne si sa prebudila a položil som ťa do postele. "
,,Ale.. nič sme.... "
,,Nie, čo si to o mne myslíš? "
,,O tebe nič zlé, len ja som nebola trošku pri zmysloch "
,,To sa stáva, je s tebou celkom sranda keď máš vypité. " a odišiel
Došľaka vážne?
Vážne ležím v jeho posteli?
Všade cítim jeho vôňu a napriek tomu že je mi mizerne a som zmätená, cítim sa bezpečne. Chvíľu som sa s ním chcela rozprávať. Povedať mu že ho stále ľúbim. Alebo sa aspoň spýtať prečo ma včera vlastne.... Zachránil pred nie len trapasom ale aj dosť veľkým problémom. Ale čo ak to zase bude o tom istom. Spravil mi raňajky aj keď som ich v zásade odmietla. Zaujímalo by ma kde mal rodičov. Vedia že som tu? Keby boli všetky rána takéto.... Samozrejme bez mojej bolesti hlavy a žalúdka.
Zobrala som si veci a ponúkol sa že ma odvezie. Všimol si ako sa pred odchodom upravujem v zrkadle. Pousmial sa...
Ten úsmev.. Jasné že bol dokonalý, ale, už som ho niekedy videla. Dofrasa! Čo to trepem. Jasné že som ho už videla.. Na ňom, ale tak to myslené nebolo. V aute bola celkom pokojná atmosféra, dokonca som si myslela že budeme celú cestu mlčať a usmievať sa, ale nie.
,,Inak ako? " spýtal sa prvý
,,Inak čudne. Čo ty? "
,,Dýcham... "
,,Škola v pohode? "
,,Zatiaľ zvládam. Ty? "
,,Keby som mohla mať poobedné vyučovanie, chodím tam s radosťou. "
,,Hahh, stále rovnaká Šípková Ruženka... Čo divadelný? Počul som že budete mať veľkú premiéru v divadle o mesiac."
,, Áno, áno je ešte na tom dosť roboty, veľa ľudí to fláka ale nakoniec by sme to mohli stihnúť. Mali by sme asi "
,,Určite budeš skvelá. "
,,Prestaň so mnou flirtovať!! " (smiech)
,,Neflirtujem, len, len viem že si výborná v tomto smere."
,, V iných smeroch nie? "
,,Áno, len..... "
,,Chápem. " a snažila som sa milo usmiať
Nejaký nový objav?"
Vážne, vážne sa ma pýta či mám priateľa?
Vieš, odvtedy ako sme sa prestali vídať sa mi zrútil svet. Nedokázala som už nikoho ľúbiť a nebol deň, kedy by som na teba nemyslela. Milujem ťa Thomas!

,,Nie."
,,Jáj tak." odvetil
,,Prečo už nie si a Gabriel? "
,,Podviedla ma, skrátka ja som čakal ľúbil som ju a veril že to budem ja a ona sa nakoniec vyspala s niekým iným. "
,,Akože...? "
,,Prepáč, že som tak vyletel, len že dosť ma to hnevalo, ale už nehnevá. "
,,Vážne? "
,,Celkom naozaj. "

Zastavil mi pred bránou, poďakovala som mu rozlúčila sa a aj napriek tomu že som ho chcela objať a vybozkávať len som vystúpila.