Milujem svojho brata [DOKONČENÉ]

13. Kapitola

Bolo mi úžasne. Dokázala by som takto pri ňom ležať celý deň. Čo deň... Celý život.
"Zo zásady ako správny romantik som ti mal spraviť raňajky do postele, lenže som chcel aby si sa pri mne zobudila."
"Presvedčivý argument. Raňajky dobre postele sú už otrepané, haha. S tým si nerob starosti."
"A čo nie je teda otrepané?"
"Hmmm..." a vtiskla som mu bozk na ústa
"Uhmmm.." a začal mi prechádzať rukou po tele. Asi si ani sám nevedel predstaviť čo to so mnou robí. Bude to stále takéto? Stále... Hovorím akoby so mnou plánoval zostať do konca života. Ktovie....
"Idem do sprchy."
"Nechceš pomôcť? Či aj to je otrepané?"
"Ty blázon, nie, tak som to nemyslela, len že si si s nimi nemal robiť starosti."
"Tak môžem si to s tebou zopakovať v tej sprche?" prisiakol sa mi na krk
"Tvoja úprimnosť a zvrhlosť ma začína prekvapovať."
"Ako to myslíš?"
"Že som nečakala že do toho pôjdeš už včera."
"Počkal by som koľko by si len chcela lenže ty si nechcela. Chcel som aby si bola šťastná."
"Veď ja som. Najšťastnejšia."
"Ideme do tej sprchy?"
"Už sa neviem dočkať. Bež prídem za tebou."

Že to bol najkrajší víkend v celom mojom živote hovoriť asi netreba. Chcem aby to takto bolo stále. Bojím sa. Keď som s ním tak na to nemyslím ale čo ak príde iná. V horšom prípade čo ak príde iný a mne ujdu myšlienky. Nechcem byť s nikým iným ako s ním.
Bol pondelok. Otec a Karin prišli neskoro večer, už som spala a ráno som ich zase naopak nestihla. Trošku som si prispala. Veď v tej posteli plánujem byť celý život, haha. Rýchlo som sa obliekla a bežala na zastávku. V podstate som sa celý čas tešila ako Sofii vyrozprávam všetky podrobnosti s piatkovej noci.
"No vitaj."
"Vitaj v klube...nepannien?"
"Socka, tak predsa?"
"Až tak ťa to prekvapilo?"
"Nie čakala som to. Včera si mi tak milo odpisovala keď som sa pýtala na úlohy."
"Ja som milá vždy."
"No tak rozprávaj."
"Takže...."
Ani za celý týždeň by som jej to asi nedokázala opísať úplne presne, pretože každá minúta bola o inom pocite ale Sofia vedela všetko aj bez toho aby som jej niečo musela hovoriť. A predsa sa mi ústa nezatvorili. V piatok mala mať Sofia oslavu. Bola celá šťastná lebo rodičia jej dovolili oslavovať v klube. Myslím že klub vlastní nejaký ich známy, takže to nebol nejaký problém. Tešila som sa akoby nie. Tom tam nemohol byť. Mal nejaké povinnosti, že mi o tom povie neskôr. Bola som z toho trošku mimo. Niečo mi tajil ale nešla som zbytočne robiť z toho veľkú vedu. Vraj sa v sobotu porozprávame. Sme spolu vlastne minimálne. On chodí na intrák takže len cez víkendy a to tiež nie je ktovie čo. Ale aspoň niečo keď už nič.