Rivali *DOKONČENÉ*

#26 Objatie

Rose bola zakliesnená v Zackovom objatí. Rose ani nestihla zareagovať, už ju George od Zacka odtrhol. „Prestaň sa zabávať so zadaným dievčaťom." začal George. Rose tam len stála a sledovala situáciu. ...Huh?

Zack sa na chvíľu zastavil. „Zadaným?" nechápal. „Hádam nie s tebou." zasmial sa. George sa zťažka nadychoval a vydychoval. Nechcel mu niečo urobiť pred Rose.

Zackovi tiež nebolo ľahko. Len pred malou chvíľkou chcela Rose žiť s jeho bratom. „Mal by si prísť k nám. Len ju otravuješ. Navyše, podľa mňa by privítala aj iných chlapcov než teba." usmial sa. To George už zniesť nemohol.

Keď sa chcel po Zackovi rozohnať, niečo ho prikovalo k zemi.

Rose sa nemohla tomu len tak prizerať. Keď uvidela, že to už prekračuje medze, vrhla sa zozadu na Georga a objala ho. Jeho telo pod jej dotykom znehybnilo. „Tak. A teraz ste ma objali obaja. Ste si kvit." povedala možno trochu hlasnejšie, než bolo treba. Aj keď nechápala, čo s tým toľko majú. Rýchlo zamávala Zackovi na odchod a odtiahla Georga späť do domu.

Na ulici ostal stáť šokovaný chlapec.

Z jeho pravej ruky padali na zem kvapôčky krvi.

Kung pao.

Napravil si okuliare a pokúšal sa prestať vnímať pozostatky jej vône.

***

„Prečo sa usmievaš?" opýtala sa ho Rose. Už na ňu takto zízal asi päť minút. „Len tak." povedal a úsmev sa mu ešte rozšíril. „Ok." Rose sa rozhodla to nechať tak.

„Idem pripraviť večeru." vstala Rose. „Netreba ti pomôcť?" opýtal sa. „Iba by si mi zavadzal." odbila ho.

Napriek jej jasnej odpovedi sa vybral za ňou. Sadol si za kuchynský stôl a sledoval ako pripravuje ryžu. „Wau, podľa tvojho výrazu som si myslel, že vieš variť." riekol. „Huh?" oborila sa naň Rose. „S čím máš problém?"

Kývol na hrniec s ryžou. „Najskôr sa má umyť." Rose sa začervenala. „Zabudla som." odvrkla. A postavila sa na stoličku, aby mohla zo skrinky vybrať sitko. „Čo? Si nervózna?" zasmial sa. „Ha-ha. Veľmi vtipné." sršal z nej sarkazmus. George sa smial, aspoň dovtedy, kým sa stolička pod ňou nezatriasla.

„Pozor-"

-Bum!-