#17 Zákaz

1.5K 146 1
                                    

George lenivo zízal do okna. Čakal či náhodou neuvidí hlavu čiernych vlasov. Nikto sa s ním nerozprával, všetci mali prácu s učením sa na dejepis. Niežeby sa s ním ináč rozprávali. Len mu prišlo divné, že sa nerozprávali medzi sebou.

Pozrel na hodinky. Za chvíľu má zvoniť, kde trčí? Ako na zavolanie vrazila do triedy Rose.

Spolužiaci jej zatlieskali. „Tak ty si sa konečne trafila." zaškeril sa jeden z nich a vyvolal vlnu smiechu. „Ha-ha." odpovedala sarkastickým smiechom. „Ty si sa asi učil čo? Asi ti nebudem musieť radiť." usmiala sa. Chlapec zbledol. Kľakol na kolená. A to doslova. „Prepáčte!" skríkol. Rose sa zasmiala a odpochodovala k svojej lavici.

„Si tu presne načas." zaškeril sa George. „To vy ste prišli skoro." opätovala mu úsmev. „Oh a stretla som tvojho brata." povedala medzi rečou. „Mám ti niečo odkázať: tvoju za Lauru." z Georgovej tváre zmizli aj tie posledné zvyšky farby.

„Nevyzerá, že ťa nenávidí." pokračovala. „Možno ste sa len zle pochopili. Nebolo by super keby ste sa uzmierili?" otočila sa k nemu. Jeho výraz si nevšímala. „Môžem vám pomôcť. Akože, nechcem sa vám pliesť do rodinných vzťahov, ale mohla by som zas hovoriť, že som uzmierila spory v rodine. Môže sa to napísať do životopisu?" slová sa z nej len sypali jedným dychom.

„K-kedy ste sa stretli?" Georgo mohol myslieť len na tú správu. Tvoju za Lauru. Ak to je to, čo si myslí George, Rose by mohla..

„Prestaň sa s ním stretávať." povedal do trápneho ticha, ktoré sa zmenilo na ticho napätia.

Rose nechápala. „Čo?" po chvíli sa nervózne usmiala. „To chceš byť ako urazené decko? No ták!" šťuchla ho do ramena. „Mysli na to, že takto budete celý život. Nemôžete mať takýto vzťah-"

George ju prerušil. „Toto nie je hra. Nepoznáš ho. Proste sa s ním prestaň stretávať."

To Rose naštvalo. Len nedávno sa z nich stali priatelia a už jej prikazuje. „Nie si moja mama." s týmito slovami sa otočila.

„Rose. Pochop ma. Nesmieš sa s ním stretávať. Je nebezpečný." George sa stával vážnejším každou sekundou. Rose sa tomu zasmiala. „Mne nič neurobí." uchechtla sa. George bol zúfalý. Toto nie je školská bitka. Spomenul si na to množstvo jaziev čo mu urobil. Predstavil si ako to robí Rose.

„Prosím." povedal, keď vstúpila učiteľka. Rose ten hlas nemala rada. Dával jej najavo ako krutá je. Mala chuť sa otočiť a ospravedlniť sa za to, že je taká ťava.

George čakal. Otoč sa prosím. Potreboval hocičo, čo i len malý náznak toho, že sa zo Zacka stane tabu.

Rose sa neotočila.

***

V škole sa nerozprávali. Teda až na pár slov o Georgovom krúžku. Končí o šiestej. Dúfal, že za ten čas neurobí niečo hlúpe.

***

Rose sa zvalila na posteľ a čumela do stropu. To je nuda, pomyslela si. Za desať minút jej zapípal mobil. Čakala operátora. Neznáme číslo.

Rose uvažovala, kto to bude. Obávala sa toho najhoršieho.

Čau Rosa. Nudím sa. Nechcela by si sa niekde zísť?
-Z¿ck-

A predsa len to bolo to najhoršie. Radšej by si pokecala s operátorom. Chcela ho odmietnuť. Keď si zrazu spomenula na Georgove panovačné príkazy. Pochytila ju túžba po rebélii.

Veď nie je cudzí. Poznám jeho meno a už sme sa stretli, uvažovala Rose. Taktiež poznám jeho rodinu. Nič by sa mi nemalo stať. Pokračovala v upokojovaní sa.

Chytro vzala mobil do ruky, predtým než si to stihla vyhovoriť.

Rivali *DOKONČENÉ*Where stories live. Discover now