Prekliate 2: Doba Záškodníkov

20. Utrhnuté zo 7. ročníka

Druhé pokračovanie... prepáčte, že je až dnes, ale keď som ho včera chcela publikovať, vypadol mi internet... tak užívajte ;)

***

Lily si ma odchytila hneď po raňajkách, čím som sa vyhla konfrontácii s mojimi spolužiakmi. "Melany, myslíš si, že je dobrý nápad vystavovať sa... tomuto. Nehovorím len o tom, že tvoji spolužiaci nebudú práve nadšený a budú ti strpčovať život. Ale chodiť so Siriusom Blackom je nebezpečné. Len si predstav koľko dievčat ťa bude mať v zuboch." povzdychla som si, vedela som, že má pravdu ale už som nemohla cúvnuť.
"Viem, ale nerozídem sa s ním. Ver alebo nie mám ho rada." viac ako rada, povedala som si sama pre seba.
"To od teba ani nežiadam. Len chcem aby si bola opatrná." Lily ma chytila za ruku. Aby som odľahčila túto situáciu snažila som sa ju trochu podpichnúť.
"A čo ty a James, myslím si, že ani on sa už nebude chcieť skrývať." Lily sa zatvárila prekvapene potom sklopila pohľad na naše ruky.
"Ja... neviem. Neviem ako by to prijali ostatní." Veľmi dobre som vedela ako sa teraz Lily cíti.

"Tak koľko urážok si dnes počula?" opýtal sa ma Sirius trochu nahnevaným tónom, asi si myslel, že som si nevypočula žiadne. "No tak tí nekreatívni sa ulakomili len na obyčajné nadávky ako zradkyňa, štetka alebo šla..." Sirius ma zastavil tým, že mi zakryl ústa svojou dlaňou.
"Nemyslel som si... nepredpokladal som, že niekto..." pokývla som hlavou, nemalo zmysel to rozoberať. Moji spolužiaci sa nikdy nepolepšia, Slizolinčania. Odkedy som sa ráno rozlúčila s Lily sypalo sa to na mňa z každej strany. Na prvej hodine Herbológie som sa napočúvala toľko, že mi to stačí na celý život. Ostatné hodiny neboli oveľa lepšie. Dokonca ani na chodbách mi nedali pokoj, jedna Bystrohlavčanka, myslím, sa ma pokúsila zhodiť zo schodov! Netušila som, že Sirius má toľko obdivovateliek. Ale teraz som si s ním mohla sadnúť na chodbu, stále nie bez strachu ale mohla som to urobiť, mohla som byť s ním. Na tento rozhovor sme však zvolili trochu viac súkromia, preto sme šli do Siriusovej izby v Chrabromilských komnatách. Cez portrét sme prešli spoločne držiac sa za ruky, aj napriek tomu, že som bola proti. Šli sme sem kvôli súkromiu ale to ako keby vo fakulte leva nebolo ani možné. Stále sem chodí James a napodobňuje McGonagallovú: "Správajte sa slušne mládež, inak vám budem nútený strhnúť body." prvý raz som sa na tom aj zasmiala ale keď to počujete po desiaty raz je to stále menej a menej smiešne.
Tesne pred večierkou za nami prišiel Remus. "Všetci si už išli ľahnúť, môžete ísť za nami dole." Trochu zmätene som sa pozrela na Siriusa.
"Dobre." povedal za nás oboch a pomohol sa mi postaviť z postele. Všetci traja sme zišli dole do spoločenskej miestnosti. Peter sedel na zemi pri stolíku s kartami pred sebou a James s Lily sedeli vedľa seba na gauči. Všetci sa pozerali mojim smerom a ja som cítila ako mi líca zalieva červeň. Sirius ma potiahol smerom ku kreslu do ktoré ho si sadol najprv on a mňa stiahol na seba. "Sirius." vypískla som. On sa len spokojne škeril a nahlas sa zasmial. "Ale nebuď taká." dal mi pusu na líce.
"Sirius ideš hrať?" opýtal sa ho Peter.
"Dobre." Sirius ma zo seba šetrne striasol a sadol si na zem oproti Petrovi.
"Tak Melany, aký si mala deň?" Lily sa posunula bližšie ku mne.
"Zlý." odpovedala som jednoducho.
"Melany, dúfam, že ťa to neodradí." povedala s drobným úsmevom.
"Ale a kde je tá pesimistická Lily z dnešného rána?"
"Pozri, nechcela som ťa ráno odradiť. Len som sa chcela uistiť, že chápeš všetky tie riziká." už som na to chcela niečo odpovedať ale prerušil nás Sirius.
"Hrám krpec." vyhlásil a vyložil nejakú kartu.
"Hej, nerob si srandu z mojej výšky!" osopil sa naňho Peter na čo Sirius len zasmial.
"A z akej? Veď žiadnu nemáš! Keď zomriem darujem ti svoju." vyhlásil hrdo na čo sme všetci vybuchli od smiechu. Smiala som sa celý večer tak až mi tiekli slzy. Možno to nakoniec nebude až také zlé, byť medzi levmi.

Moje návštevy u Chrabromilčanov sa stali rutinou a čím viac som tam bola tým lepšie bolo správanie obyvateľov tejto fakulty, na druhej strane Slizolinčania sa nevedeli zmieriť s tým, že ma oni dokázali akceptovať. Najhoršie bolo dostať sa späť do mojej klubovne. Ale s tým mi často pomáhal Remus. Musím uznať, že som mu mala byť za čo vďačná. Aj teraz bolo už hodinu po večierke a ja som ešte trčala v Chrabromilskej klubovni. Sirius znova prehováral Remusa aby znova prižmúril oko. "Porzite, to, že váš najlepší priateľ je prefekt neznamená, že môžete porušovať pravidlá!" pokýval Remus hlavou.
"Robíš si srandu Námesačník, pretože presne toto to znamená." zvyšní traja Záškodníci sa rozosmiali na celé kolo. Remus len prižmúril oči a kývol rukou nech to nechajú tak. Kým sa chlapci na niečom dohadovali Lily ma zatiahla k sebe do kresla. "James mi navrhol aby sme s tým vyšli von aj my dvaja."
"A čo ty na to?"
"Súhlasila som." začervenala sa.
"Som taká šťastná!" objala som ju. Odteraz v tom budeme obe.

V lete sa hral finálový zápas v metlobale. Slizolin proti Chrabromilu. Prvý raz za sedem rokov som stála pri Lily a mávala som červeno-zlatou šálou. Zápas bol celkom vyrovnaný, tak ako vždy. Sirius bol po mojom boku a spolu s Lily hlasno povzbudzovali James. Remus a ani Peter tu neboli. Snažila som sa ponoriť do hry ale pohľad mi stále odbiehal k Slizolinskej tribúne. Severus sa so mnou nerozprával od kedy sme so Siriusom vstúpili do veľkej siene ako pár. Za to Regulus do mňa neustále dobiedzal.
"Deje sa niečo Mel?" opýtal sa ma Sirius.
"Nie, len som sa zamyslela." pokývala som hlavou. Sirius si však všimol, že ma niečo trápi. Trochu sa usmial a potom sa otočil späť k hre. Obaja sme pozorovali Jamesovu elegantnú hru, hnal sa za Zlatou strelou strmhlav dole a nevšimol si, že za ním letí dorážačka. Našťastie sa otočil v poslednej chvíli a trafila ho len do nohy. V tom momente spadol z metly. Lily zhrozene vykríkla a všetci traja sme sa hnali dole. Keď sme sa tam dostali Jamesa už levitovali smerom na ošetrovňu. My sme šli za nimi. Jamesa zložili na prázdnu posteľ a hneď sa k nemu prihrnula madam Pomfreyová. Prútikom mu vyhrnula nohavicu a zašepkala zopár diagnostických kúziel.
"Madam Pomfreyová, čo si myslíte o mojej nohe?" opýtal sa James s obavami.
"Na môj vkus trochu chlpaté." prehodil Sirius, za čo sme ho všetci prebodli pohľadom. Našťastie Jamesova noha bola po pár kúzlach úplne v poriadku. Lily sa k nemu hneď vrhla a vybozkávala ho aj na tri roky.
"Asi by sme ich mali nechať osamote." navrhla som Siriusovi. Prikývol,
"Drž sa Paroháč!"

***

Príbeh graduje, a v ďalšej kapitole sa budeme venovať životu po Rokforte.