18. Dohoda

320 28 4
                                    

***

Premýšľala som o tom, ako by aj nie. Skúmala som túto situáciu z každej strany ale nevedela som na nič prísť. Na jednej strane sa mi páčilo neskrývať city môcť byť so Siriusom len tak. Prechádzať sa, rozprávať, smiať. To všetko som chcela a chcela som to s ním. No keď som si myslela, že Severus to o nás všetko roztrúbi, prepadla ma panika. A stále sa bojím čo bude keď sa o nás dozvedia. Musíme sa pozhovárať.

Požiadala som ho o stretnutie v Núdzovej miestnosti. Samozrejme zvolil, myslím si, že presne vedel o čom sa chcem rozprávať. Večer o siedmej na mňa už čakal v miestnosti, ani som si ju poriadne neobzrela, rovno som sa k nemu posadila na gauč.
"Súdim, že si premýšľala o tom čo som ti povedal. Tak ako si sa rozhodla?" Sirius sa tváril neutrálne, vyčkával čo mu poviem.
"Premýšľala som o tom. Aj mne sa páčilo byť s tebou, ale nemyslím si, že je to dobrý nápad."
"Prečo?" Sirius vyzeral...skleslo, inak sa to popísať nedalo.
"Nechcem aby si o nás všetci šepkali. Stačí, že o nás vie Severus a tvoj brat, len z toho ma chytá hrôza. Ak to prezradia, nebudem sa skrývať alebo to popierať, to nie. Ale inak...chcem to udržať v tajnosti." skúsila som sa naňho usmiať ale aj mne bolo z tejto situácie zle. Je na prd keď sa musíte skrývať len pre to, že niekoho máte rád. Keby to bol ktokoľvek každému by to bolo jedno.
"Chápem, ale skús pochopiť aj ty mňa, nechcem mať takéto tajomstvo, tajomstiev mám dosť na celý život. Nepáči sa mi, že musím klamať kamarátom. Pred Jamesom, Remusom a Petrom som nikdy nemal tajomstvá." tomu som veľmi dobre rozumela. Ani mne sa nepáčilo, že to musím tajiť pred Lily.
"Dobre, urobíme dohodu. Ak sa ti James prizná, že chodí s Lily, môžeš to povedať svojim priateľom. Ale len vtedy."
"To beriem." prikývol na súhlas.
"Pozri sa na to takto Sirius, za mesiac je koniec školského roka. Budú prázdniny a môže sa čokoľvek zmeniť."
"Nemôžem uveriť, že ešte stále o mne pochybuješ!" vyzeral naozaj ublížene.
"Nie je to o tom, že by som o tebe pochybovala, len vravím, že sa môže všeličo prihodiť."
"Prepáč Mel, ale myslel som si, že si si mnou istejšia, že si si istejšia nami. Možno som sa nejavil ako verný typ, ale nikdy som žiadnu nezavádzal. Mám ťa skutočne rád, či mi už veríš alebo nie. Neviem či môžem byť s niekym kto mi neverí." Sirius odvrátil pohľad.
"Ty...ty sa chce som mnou rozísť?" zalapala som po dychu.
"Nechcem. Ale nechcem sa ani do nekonečna skrývať." rýchlo som sa snažila niečo vymyslieť. Nechcela som Siriusa stratiť.
"Ani ja to nechce tajiť navždy." povedala som, i keď trochu neúprimne.
"Tak čo mi navrhuješ?"
"Mám strach z reakcie ostatných. Ale nechcem aby sme sa kvôli tomuto rozišli. Sľúbila som ti, že keď sa ti James prizná, môžeš mu o nás povedať. Zmeňme to tak, že to môžeš povedať všetkým. Keď James konečne vyjde s pravdou von, môžeš to pre mňa za mňa povedať aj Dumbledoorovi alebo to napísať na každú stenu v hrade." Sirius chvíľu premýšľal o mojom návrhu a nakoniec, našťastie súhlasil. Bolo vidieť, že sa trochu uvoľnil. Vyložil si nohy na stolík a prehrabol si ebenové vlasy. "Za chvíľu budem musieť ísť. Musím skočiť po čokoládu do kuchyne, pre Remusa. A do veže to je strašne ďaleko. Mali by sme si vymyslieť nejaký rýchlejší spôsob ako sa dostať k sebe. Nejakú chodbu alebo čo..." Sirius mi hravo ťapol po stehne, vtisol mi rýchly bozk na ústa a vybehol von. Keď sa za ním s hrmotom zatvorili dvere nahlas som si povzdychla. Ten mesiac to nejak vydržím.

Ten mesiac školy bol neuveriteľne ťažký. Sirius sa ma snažil zlomiť pri každej príležitosti, na hodinách na mňa neustále žmurkal, dokonca mi posielal vzdušné bozky keď ho nikto nevidel. Snažil sa ma obmäkčiť a takmer sa mu to podarilo. Takmer. Pri rozlúčke, keď sme nastupovali do Rokfortského expresu som mu do vrecka nenápadne dala kúsok pergamenu s mojou adresou aby sme si mohli písať. Na prvý list som nemusela čakať veľmi dlho. Prišiel hneď deň po konci školského roka.

________________________

Moja najdrahšia Mel,

chcel som sa zahrať na nezávislého muža a ešte chvíľu počkať kým ti napíšem, ale nešlo to. Chýbaš mi. Chýba mi tvoj smiech a to ako si ťa môžem doberať. U nás doma sa totiž také veci nerobia, ani smiech a ani podpichovanie. Raz som dal Regulusovi pod vankúš očarovaného pavúka a odvtedy z nich má fóbiu. Čo ti poviem, strašná sranda. Aj pre to som sa rozhodol, že toto je posledné leto, ktoré trávim doma. V auguste idem k Jamesovi a odtiaľ rovno do Rokfortu. Už sa teším na náš posledný rok, no zároveň ma mrzí, že je tomu tak. Dúfam, že mi čoskoro odpíšeš.

Tvoj znudený a osamelý (hlavne v noci) Sirius

________________________

Pri konci listu som sa začervenala. Hneď som aj vytiahla brko a pergamen a pustila sa do písania odpovede. Taktiež som mu napísala, že mi chýba a trochu som ho podpichla, že bezo mňa nevie vydržať. Zdôverila som sa mu, že mojej mame sa trochu pohoršilo ale, stále je čulá dosť na to aby ma neustále komandovala. Pripísala som ešte zopár udalostí, ktoré sa stali v posledných dňoch. List som si po sebe prečítala, celkom uspokojivé. Po krátkej úvahe som sa, červená ako paprika, podpísala: Tvoja rozpálená Mel. List som poslala po jeho sove, ktorá poslušne čakala na bidielku a zobkala z misky. Druhý list mi prišiel hneď na druhý deň ráno.

________________________

Tak teda roztúžená Mel,

som rád, že si napísala tak rýchlo. Teší ma, že aspoň ty sa cez prázdniny zabávaš, ja sa tu cítim ako v Azkabane. Moja rodina zo mňa doslova vyciciava radosť. Neviem sa dočkať augusta! Tvoj list mi dal podnet a pripravil som si pre teba malé prekvapenie. A nevyzvedaj, nepoviem ti čo to je. Ale malá nápoveda, je to niečo pre nás. Neviem, či to do septembra vydržím bez teba, možno by sme sa mohli stretnúť počas prázdnin? Niekde v súkromí... Len keď myslím na to ako ma bozkávaš a aká si horúca a poddajná, no mám problém niekde obsedieť, veď vieš prečo (vieš nie?). Premysli si to a napíš.

Tvoj...,čo si budeme klamať, nadržaný Sirius

________________________

Návrh stretnúť sa bol lákavý, veľmi. Ale odmietla som, čo Siriusa veľmi nepotešilo ale z listov sa zdalo, že sa nehnevá.

Prázdniny ubehli ako voda, so Siriusom sme si dopisovali takmer denne. Keď bol u James bolo to trochu menej často aby ho nepodozrieval. Bola som zvedavá na to prekvapenie, ktoré spomínal ešte začiatkom prázdnin. A taktiež som sa až neprimerane tešila, kedy ho znova uvidím. Ten jeho drzý úsmev a všetečné ruky mi chýbali viac ako som si myslela, že budú. Zasmiala som sa pri pomyslení na to, veď keby mi niekto ešte pred rokom povedal, že sa zaľúbim do Siriusa Blacka asi by som ho prekliala tak, že by skončil u Munga až do konca života. Hneď ako som si uvedomila čo mi to prešlo mysľou zalapala som po dychu a posadila sa na najbližšiu stoličku. Nie, nemôžem byť skutočne zaľúbená, nie to nie je... Hlboko som si povzdychla, je to pravda, nebudem si klamať. Zložila som si hlavu do dlaní a neveselo sa zasmiala sama pre seba, čo budem robiť?!

***

Takže, v budúcej kapitole sa budeme venovať udalostiam zo 7. ročníka. A potom príde pár kapitol o tom čo bolo po škole. Plánujem ešte tak 6 kapitol bez tejto. Potom by mali nasledovať Prekliate 3, obálku už mám urobenú, a plán na kapitoly tiež.

No čo myslíte, čo sa udeje počas ich posledného roku na škole?

A ďakujem za komentáre a hlasy :*  

Prekliate 2: Doba ZáškodníkovWhere stories live. Discover now