16. Koniec priateľstva

302 27 4
                                    

Vie, že kapitola mala byť včera ale mala som toľko roboty, že som to jednoducho nestíhala. Takže kapitola hneď takto ráno, ale len taká krátka.

***

"James prestaň!" okríkla ho Lily. V jej hlase však nebola ani len stopa hnevu, navyše ho oslovila James a nie Potter, tak ako to mala vo zvyku. Síce sa snažila ich vzťah všemožne skrývať ale nešlo to. Správala sa inak a bola to len otázka času kedy aj ostatní prídu na to, že chodí s Jamesom. Hnevalo ma, že sa mi s tým ešte nezdôverila. Musela som sa tomu zasmiať, ani ja som jej nepovedala, že chodím so Siriusom. Dokonca už mesiac, keby mi niekto na začiatku roka povedal, že budem chodiť so Síriusom Blackom a bude mi s ním dobre, myslela by som si, že je pod nejakou kliatbou.
"Ale no tak Lily, poď, je to dôležité." James sa nevzdal a išiel za nami. S Lily sme mali namierené do knižnice, potrebovali sme si požičať zopár kníh na zajtrajší test.
"James, teraz nemám čas." James si nahlas povzdychol a teraz nás už nasledoval v tichosti. Zahli sme za roh a presne oproti nám išiel Severus. Lily si trošku pobehla a niečo mu rozprávala. "Daj mi pokoj!" skríkol na ňu. Zostala som stáť ako zamrznutá. Severus nikdy na Lily nezvíšil hlas. Samozrejme, že sa do toho musel zamiešať James.
"Takto s ňou nehovor Srabus!" James sa postavil pred Lily v obrannom geste. No ona ho odstrčila.
"Severus, čo sa to s tebou deje?" prihovárala sa mu Lily trpezlivo. Podišla som k Lily bližšie a keď som chcela dohovoriť Severusovi, znova vyštekol na Lily. "Nestaraj sa humusáčka." Všetci sme onemeli v šoku. Prvý sa prebral James a zasiahol Severusa pesťou priamo pod oko. Ten spadol na zem a držal si poranené líce. James sa už už naňho chcel vrhnúť keď ho zastavil hlas profesorky McGonagallovej. "Okamžite prestaňte! Pán Potter, čo je to s vami?" profesorka pomohla Severusovi znova na nohy. James sa pozrel na svoju pravačku.
"Neviem, asi už nemám takú ranu, nečakal som, že to ten idiot zvládne." priznal James. Profesorka ho spražila prísnym pohľadom. Kým im obidvom udeľovala tresty, išla som si s Lily sadnúť na lavičku. Po tvári jej tiekli slzy a celá sa triasla. "No ták, Lily, to je v poriadku." snažila som sa ju utešiť.
"Nerozumiem, čo sa mu v poslednej dobe porobilo." Silno som ju objala. Takto sme zostali až kým ku nám neprišiel James.
"Odvediem ju do spoločenskej miestnosti." prikývla som a predala mu ešte stále trasúcu sa Lily.
"A ja si to idem vybaviť so Severusom." prikývol mi so zlomyseľným úškrnom.

Vtrhla som do jeho izby ako fúria. Našťastie tam bol sám, sedel na posteli. "Čo to malo znamenať? Ako si len moholo? Lily je tvoja priateľka, vieš dobre, že nenávidí to slovo!" Severus sa na mňa len pozrel ale nič nehovoril. "No tak niečo povedz!" vyzvala som ho.
"Je Lily v poriadku?" Vybuchla som, jednoducho som mu strelila facku.
"Ako sa niečo také môžeš opýtať po tom čo si jej povedal?"
"Nechcel som." zašepkal, stále sa krčil na posteli a ja som nad ním stála ako bohyňa pomsty, pripravená zniesť ho zo sveta len pohybom prútika.
"Potom prečo si to urobil?" Severus odvrátil pohľad.
"Musel som." vytreštila som naňho oči, ako môže tvrdiť niečo také?
"Musel?" prikývol.
"Mal, mám svoje dôvody." odmietavo som pokrútila hlavou.
"Aké dôvody?"
"To ti nemôžem povedať Melany, len mi prosím ťa ver." Moje podvedomie znova ukazovalo to príšerné slovo. Smrťožrút. Napriek tomu som však nechcela uveriť.
"Neviem, či to ešte bude možné." priznala som sa mu. "Lily hovorila, že v poslednej dobe si k nej bol nepríjemný, odmeraný? Prečo? Čo sa deje?"
"Nemôžem ti to povedať Melany, nemôžem. Prepáč." odvrátil hlavu. Nahlas som si povzdychla a odišla z jeho izby. A ako sa zdá aj z jeho života.

So Siriusom so sa stretla na chodbe, úplnou náhodou. Už sa nadychoval, že mi niečo chce povedať, zastavila som ho pohybom ruky. Vtiahla som ho do tmavého výklenku na chodbe aby sme sa mohli pozhovárať, nebol čas aby sme šli inam. "Počul som čo sa dnes stalo. Mám chuť toho umastenca poriadne nakopať."
"To už nje je potrebné, James mu jednu vrazil hneď vtedy a ja som mu pred chvíľou dala facku." Sirius ma objal a ticho si vzdychol. "To je moje dievča." Musela som sa tomu pousmiať. Ruky som mu obmotala okolo pása a moje chladné dlane som si položila na jeho kríže. Pri kontakte mojich studených rúk a jeho horúcej pokožky mierne nadskočil. Cítila som ako mi vtisol bozk do vlasov.
"James sa snaží Lily trochu utešiť a dúfa, že si Srabusa poriadne nakopala. Najradšej by som mu aj ja uvalil." Z jeho hlasu bolo cítiť, že si o Lily naozaj robí starosti. Pozrela som sa do Siriusovych nádherne hlbokých očí.
"Stále nemôžem uveriť, že to skutočne urobil. Lily bola jeho kamarátka." zvesila som hlavu. Severus si tými slovami vyhlásil vojnu, horšiu ako doteraz.
"Je to obyčajný hajzel." vyprskol Sirius.
"Povedal mi, že vraj mal na to svoje dôvody."
"Vari ho len neobraňuješ Mel?" hneď som pokrútila hlavou. "Neobraňujm. Nedá sa ničím ospravedlniť to čo povedal. Mala by som ísť za Lily." Sirius mi dal rýchly bozk na ústa.
"Myslím, že s Jamesom jej je lepšie. A máme čas aj pre seba." usmial sa na mňa tým sexy polovičným úsmevom z ktorého sa moje nohy premenili na želé.
"Trávime spolu každú voľnú minútu." podotkla som. Veselo ma tľapol po zadku.
"Ale to stále nie je dosť." po týchto slovách ma vtiahol do vášnivého bozku. Naše pery, jazyky zuby sa ocitli v súboji, mozog sa mi zatemnil a dokázala som vnímať len jeho blízkosť. Prebudil ma až mierny tlak na mojom bruchu. Len veľmi nerada som sa odtrhla od Siriusových talentovaný pier. "Máš vo vrecku prútik alebo ma tak rád vidíš?" podpichla som ho. Veselo sa zasmial a sklonil sa ku mne pre ďalší bozk. "Siahni tam rukou a zistíš." hravo som ho udrela do ramena. Spoločne sme sa rozosmiali.

Nevšimli si, že ich sleduje niekto, kto by sa o tom nich dozvedieť nemal.

***


Čo myslíte kto je ten, kto videl to čo nemal?


Prekliate 2: Doba ZáškodníkovWhere stories live. Discover now