Ellen Janit

643 34 8
                                    

Možno si mnohí povedia, že geografia je zábavná, no pre mňa je to úplná nuda. Teda nie je to ani predmetom ale učiteľkou. Učí nás Andrea Shiffr, víťazka súťaže "najnudnejší učiteľ roka" ktorú som vytvorila ja. Na druhej strane si každý na hodine robí čo chce. Väčšina sa baví a hlučne smeje, ale so mnou sa rozprávať nemienia. Ani ja s nimi. Samozrejme, kto by sa už len bavil s Ellen Janit- Tou Divnou. Všetci ma považujú za blázna a ak by som mala byť úprimná, teraz mi je to jedno. Už som si za tie roky zvykla na to, že na mňa ukazujú prstom alebo ma jednoducho ignorujú. Všetko je to len preto, že sa mi často stávajú divné veci. Nikto mi nikdy neuveril, keď som povedala, že ten čierny kôň na ranči mal krídla. Najprv som vždy všetko hovorila, ale za tie roky som sa naučila, že mi aj tak nikto neuverí a ešte ma k tomu bude považovať za blázna. Tak si to nechávam pre seba. Ale som si istá, že to neovplyvňujem ja. No... Tak trochu je možné, že to robím ja, ale nie naschvál. Nemôžem predsa za to, že učiteľke zhodila črepníková rastlina notebook práve keď ma riadne naštvala, alebo že nejakou záhadou sa potkla o popínavý koreň rastliny rovno v triede. No dobre, za to evakuovanie školy kvôli podozreniu z výbuchu možno môžem , ale ináč som nevinná.
Dneska je výnimočný deň, citujem slová učiteľky, ktorá sa už nemôže dočkať kedy nám naparí ďalšiu neohlásenú písomku. Mám divný pocit, že to urobí dnes.
Sedím na stoličke a rukou si podopieram hlavu aby som si ju netresla o lavicu keby som náhodou zaspala. V polovici ďalšej nezmyselnej vety od učiteľky sa rozletia dvere v ktorých stojí zástupkyňa. Učiteľka vyzerá, že je dotknutá lebo ju niekto vyrušil v polovici jej náučného výkladu.
Za zástupkyňou sa krčí malé dievča s nádhernými kučeravými vlasmi, hnedou pleťou a očami ako 24 karátové zlato.
,,Žiaci, toto je vaša nová spolužiačka, tak sa k nej správajte milo."povie zástupkyňa a zabuchne dvere. Chudák dievča tam ostane samo stáť.
Učiteľka sa usmeje (vyzerá ako dinosaurus s tesákmi ), a povie,,Poď prosím k tabuli a predstav sa."
Dievča pomaly vykročí k tabuli a neisto si obzerá kolektív.
,,Ahoj."usmeje sa.,,Volám sa Hazel Levesque, som zo San Franciska a rada kreslím."
Učiteľka zjavne nevyzerá byť veľmi nadšená takým veľkým počtom viet, ale ukáže na miesto oproti mne.,,Hazel, môžeš si sadnúť vedľa Nica."
Teraz ju ľutujem ešte viac. Nico Di Angelo je triedny vydedenec. No musím priznať, že je trochu ako ja. Vkuse nosí čierne oblečenie a s nikým sa nerozpráva. Kedykoľvek sa s ním snažíš rozprávať, jednoducho sa otočí a bez slova odíde. Učiteľka ho chcela dokopať k tomu aby začal nosiť školskú uniformu, ako je to u nás na škole predpísané, ale prinútiť Nica k niečomu je nemožné.
Hazel sa, na moje prekvapenie, usmeje, a ochotne si sadne.
Keď konečne zazvonilo na prestávku, bola som hladná ako vlk, a pobrala sa do jedálne. Sadla som si, ako obyčajne, za svoj starý dobrý osamotený stôl. Nie je celkom pravda, že tam sedím sama. Stáva sa, že si ku mne sadne Nico so svojou priateľkou Reynou , ktorá je o niekoľko ročníkov vyššie ako ja. Nikto si na ňu nedovoľoval, dokonca ani učitelia. Posledný čo to urobil skončil v nemocnici so zlomeným nosom. Ja som s ňou na internáte. Celkom s ňou vychádzam. Sčasti preto, že sa sa bojím o vlastnú bezpečnosť, ale je celkom milá. Vtom vošla do jedálne Hazel s (takmer som dostala infarkt) Nicom a Reynou. Vôbec by som nepovedala, že sa s nimi bude baviť.
Hazel prišla k môjmu stolu a zdvorilo sa ma opýtala ,,Môžeme si prisadnúť?"
,,Jasné."odpovedala som so žiarivým úsmevom.
,,Ešte sme sa nepredstavili."vyhŕkne.,,Som Hazel."povie, a podá mi ruku.
,,Ellen."potrasiem jej rukou.
Všetci traja sa zvalia na lavicu a začnú vybaľovať svoje desiaty. Neuveríte, ale všetci mali to isté Tacos!
„Mňa porazí."zahundre Reyna.,,Koľko ich ešte ostalo na sklade?"
,,Ehmmm.....myslím, že niečo okolo päťdesiatich."odpovie Hazel.
,,Nesťažujte si."zamieša sa do rozhovoru Nico.,,Je to jedlo."
Toto bola asi najdlhšia súvislá veta akú kedy povedal.
,,Ja viem že je to jedlo, Nico."zamračí sa Reyna.,,Ale keď ho už ješ mesiac, prestane ti chutiť."
„Nezmysel."Nico mávne rukou.,,Komu by prestalo chutiť Leove Tacos?"
,,Nehovorím že mi nechutí."argumentuje Reyna.,,Len je mi smutno za Percyho modrými sušienkami."
,,A komu nie?"Obaja nahodia zasnený výraz.
,,Mám taký pocit, že Nico musí zastaviť Lea aby už tie Tacos nevyrábal."povie Hazel.,,Musíš mu povedať, že treba postaviť Argo 3, a máš to vybavené."
Všetci sa zasmejú, akoby sa poznali roky.
„Pamätáš ako pre nás Piper zorganizovala večeru?" pozrie sa Reyna so zasneným úsmevom na Nica.
„Na stôl dala sviečky a všetko posypala lupienkami ruží. Jednoducho nič pre nás." zasmeje sa Nico „ale bolo to od nej milé. Aspoň som mohol byť s tebou."
,,Za tento moment vašej konverzácie by mi zvyšok kabíny desať preplatil päťdesiať drachiem."zasníva sa Hazel.
Nico a Reyna zblednú ako steny „Nie. Neopováž sa."
,,Ale, neboj sa."ubezpečí ju Hazel.,,Nie som ako Leo alebo Stollovci."
Nedá mi to a musím sa opýtať: „Vy sa poznáte?"
„Hej. Nico je môj brat a Reyna kamarátka z tábora."
„Ale..."
„Viem. Tie priezviská. Nico je môj nevlastný brat. povie Hazel a usmeje sa na mňa.
„Kto je potom ten Leo?"
„Tiež ďalší kamoš."
„Hmm. Hazel, nechcela by si bývať s nami na izbe?" opýtam sa Hazel. Dúfam, že si o mne nebude myslieť, že som otravná keď sa toľko vypytujem.
Hazel vďače prikývne.
Keď zazvoní zvonček ,,utrpenia" oznamujúci ďalšiu hodinu, musím sa presunúť s Hazel a Nicom na ďalšiu nudnú hodinu, konkrétne Dejepis na ktorom momentálne preberáme Grécku mýtológiu. V triede si sadnem čo najďalej od zorného poľa učiteľky, aby ma nemusela vyvolať. Som z gréčtiny totálne vymletá. Hazel a Nico si naopak, sadnú hneď dopredu.
Nico sa nemá čoho báť. Vie gréčtinu tak perfekntne, že mu nerozumie ani učiteľka.
Hodina sa mi zdala ako večnosť. Hazel má s Nicom zrejme prepojený mozog. Na všetky otázky čo nám učiteľka dala odpovedala správne! Toto už vážne nie je normálne.

Percy Jackson - Mortals meet demigods [SK]Where stories live. Discover now