Percy Jackson - Mortals meet demigods [SK]

Kinzie Black (demigod)

,,V čakárni už na vás čakajú ďalší pacienti."oznámi mi moja zdravotná sestrička.
Vzdychnem si
Ďalší deň plný detského kriku a plaču. Ani sa tým deťom nečudujem. Kto by už chcel ísť k zubárovi?
Som Kinzie Black, a som polokrvná. Nie, neznamená to, že mám v tele dva druhy krvi. Slovom polokrvný, sa označuje potomok smrteľníka a boha. To znamená, že moja mama je obyčajná smrteľníčka, a môj otec nesmrteľný boh. Apolón.
Samozrejme, ako jeho dcéra som zdedila prirodzený talent liečiť a spievať, no iba jednu z týchto možností som v živote uplatnila.
Pracujem ako zubárka v malej súkromnej kancelárii na rohu ulice.
Môžem pyšne tvrdiť, že som najstarší žijúci poloboh na planéte. Mám až tridsať rokov, ďaleko od priemerného života ostatných.
V tábore som nebola už dobrých pätnásť rokov, a zatiaľ ma nič nezožralo, kedže otec je iba menší boh.
Vstanem zo stoličky a otvorím dvere do čakárne. Na stoličkách sedia traja mračiaci sa tínedžery. Najmladší z nich mohol mať okolo štrnástich. Uhľovo čierne vlasy mu padali do očí, až som mala pocit, že cez ne nič nevidí. Mal bielu, takmer nezdravú farbu pokožky, a bol oblečený celý v čiernom.
Chlapec vedľa neho mal rozstrapatené čierne vlasy ktoré zjavne v živote nevideli hrebeň, a krásne modro-zelené oči. Bol opálený, akoby celý svoj život strávil na pláži.
Posledný bol narozdiel od ostatných blondiak s modrými očami a malou jazvou na spodnej pere.
,,Potrebujete niečo?"spýtam sa ich prívetivo.
,,Áno, naše priateľky nás poslali na prehliadku, lebo si myslia, že nám za tie tri dni do týždňa v McDonalde zhnili zuby."zamrmle čiernovlasý.
Páni, taký prípad som tu ešte nemala.
Usmiala som sa na nich, a pozvala ich dnu.
Toho vyblednutého chalana museli do ordinácie doslova dokopať.
,,Nico Di Angelo!"zašepká čiernovlasý.,,Porazil si celú armádu kostlivcov, ale bojíš sa obyčajného zubára?"
Keď sa Nico neprestal brániť, blondiak stratil trpezlivosť a vyštekol na neho.,,Padaj do tej ordinácie, Di Angelo, lebo zavolám Reynu!"
V okamihu, keď spomenul meno Reyna, sa Nico ukľudnil a vytreštil na blondiaka oči.,,Nie, nie, nie! Veď by ma zabila!"
,,Veď preto."zamrmlal čiernovlasý a naraz s blondiakom pustili Nica, takže tvrdo dopadol na zem. Okamžite sa pozviechal, a oprel sa o zatienenú stenu.
,,Takže."znova sa usmejem.,,Kto chce ísť prvý?"
Blondiak a čiernovlasý sa na seba rýchlo pozrú, a okamžite ukážu k stene.,,Nico."
,,A že kto sa tu bojí."zahučí Nico a urobý krok vpred.
V tom istom momente sa sklo od okna rozletí po celej miestnosti. Cez okno dnu vlietne to najohavnejšie stvorenie aké som kedy videla. Tá beštia mala hnedú kožu, obrovské pazúry a z chrbta jej vyrastali kožovité krídla.
Fúria.
Vyštartujem k môjmu pracovnému stolu a zo šuflíka vylovím moju dýku z božského bronzu.
,,Tak kde je?"zrevala fúria.
Nečakala som na vysvetlenie, a vo chvíli, keď po mne fúria vyštartovala, som celou silou hodila dýkou a zavrela oči.
Keď som ich opäť otvorila, dýka zacvendžala na zemi, a ja a celá miestnosť bola pokrytá zlatým prachom.
Dokázala som to. Zabila som ju.
Keď som sa pozrela za seba, všetko som pochopila. Fúria nerozprávala o mne, ale o nich. Nejakou náhodou som natrafila na ďalších polobohov.
Musím ich dostať do tábora.
Všetci traja sa na seba rázne pozreli, a naraz prikývli. Na tvárach sa im na okamih mihol úškrn.
,,Podte. Musíme zmiznúť."súrim ich.,,Všetko vysvetlím cestou."
Na moje prekvapenie, nenamietali. Pooprašovali zo seba obludný prach, a nasadli so mnou do auta.
*****************
Cestou do tábora som im všetko vyrozprávala. Najčudnejšie na tom bolo, že nikto si nemyslel že som psychopat. Iba mlčky sedeli a pozerali von oknom.
Keď som zazrela dobre známy les, zaparkovala som auto a vystúpila. Vydala som sa vyšliapanou cestičkou v závese s chlapcami. Cestou mi povedali že blondiak sa volá Jason, a čiernovlasý Percy. To meno mi bolo akosi povedomé. Nečítala som už o ňom v novinách?
Ako sme sa blížili k vstupnej bráne a Tháliinmu stromu, niečo som spozorovala. Na chvíľu sa mi zdalo, akoby sa okolo kmeňa omotával hrubý šupinatý špagát.
Zrejme sa tu niekto hral s hmlou. pomyslela som si.
Prešli sme cez neviditeľnú bariéru a vchodovú bránu s vytesanými písmenami TÁBOR POLOKRVNÝCH. Pamätám sa, že posledný krát čo som tu bola, doviezol satyr menom Grover do tábora troch polokrvných. Alebo lepšie povedané, dvoch. Tália, dcéra Zeusa sa premenila na borovicu. Ostatný dvaja, myslím, že chlapec sa volal Luke, a dievča Annet....nie Anna, sa dostali bezpečne do tábora. Mala som vtedy pätnásť rokov.
Dúfam, že aj po toľkých rokoch ma tu Cheirón príjme. Keď som vkročila do tábora, ostala som zarazená. Bolo to tu celkom iné ako som si pamätala. No, zrejme tu robili renováciu.
Prišla som k najbližšiemu táborníkovi a opýtala sa ho:,,Ahoj, nevieš kde je Cheirón?" Dievča odtrhlo zrak od čepele svojho dokonale nabrúseného meča. Mala hnedé vlasy a ostré črty tváre. Typické dieťa Áresa.
,,Šiel na každoročné stretnutie Zábavných koníkov. Tentoraz na Kube."odvrkne a zaškúli na Percyho.
Ten jej niečo naznačil, a ona niečo okamžite pošepkala svojmu susedovi. Ten sa usmial a vstal zo stoličky.
,,Ešte niečo?"zavrčala.,,Mám vám zavolať prehliadku?"
,,Áno, to by bolo skvelé, môže previesť tuto chlapcov táborom a ja pôjdem pozdraviť súrodencov."prikývnem.
,,Tak fajn."zhlboka sa nadýchla a zakričala,,PIPER!"
Z davu vystúpilo dievča s pleťou ako Indián, a hnedými vlasmi v ktorých mala pozapletané koráliky a pierka. Oči jej menili farbu každých päť sekúnd. Zrejme dcéra Afrodity.
,,Potrebuješ niečo, Clarisse?"vľúdne sa opýtala a zrak jej okamžite padol na Jasona. Chudák.
,,Preveď, prosím, tuto Prissyho a ostatných táborom."
Piper prikývla a kývla rukou na znak, aby sme ju nasledovali. Spýtala som sa, kde je zrub sedem, a ona ukázala na žiarivo žltý s veľkým číslom sedem navrchu. Stĺpy a steny vyzerali ako nové, potreté nejakým zázračným dlhotrvajúcim ligotavým sprejom. Okolo stĺpov boli zasadené vavrínové kríky. Otcov symbol. Zo zrubu vychádzala prenikavá hudba ako na rockovom koncerte. Zamierila som rovno k nej, a posledný krát som sa otočila. Jason, Piper, Percy a Nico sa práve váľali po zemi od smiechu. Možnože nie všetky deti Afrodity sú také strašné.
Počet mojich súrodencov za tie roky prudko vzrástol, až som sa divila. Will, súčastná hlava zrubu sedem, mi všetko vysvetlil a poukazoval. Za tie roky tu vraj vybudovali niekoľko zrubov aj pre deti menších bohov. Bola som uchvátená. Tá architektúra bola úžasná, musím sa spýtať kto robil plány.
Ku večeru som sa prechádzala okolo jazera a náhodou som zazrela čiernovlasé dievča ako naháňa dvoch rovnako vyzerajúcich chlapcov.
,,Stollovci!"kričala po nich.,,Okamžite mi vráťte môj luk!"
Okolo nich práve kráčali Nico, Jason, Percy, Piper a ďalší štyria ľudia.
,,Nikdy, Thália, nikdy."smiali sa Stollovci. Thália? Nie je tak náhodou strom?
,,Tak dosť!"kričala.,,PERCY! Poď mi pomôcť!"zakričala na neho.
,,Ja?"spýtal sa, a snažil sa jej niečo naznačiť rukami.,,Prečo?"
,,Lebo ty si jediný koho sa boja!"odvrkla.,,Tak mi poď pomôcť!"
,,Počkať."zarazím sa.,,Vy sa poznáte?"všetci sa zastavia, a pozerajú na nás.
,,Pri všetkých Olympských Bohoch, Thália!"zamrmle Nico.,,Musíš skaziť všetku srandu?"
Pozrie sa na mňa, a potom znovu na Nica.,,Tak prepáč, ale mňa tu o tom nikto neinformoval!"
Jason si vzdychol.,,No, čo už."
,,Hej."okríknem ich.,,Ešte stále som nedostala odpoveď na otázku."
,,Jasné, že sa poznáme."vysvetlí Percy.,,Však borovicový ksicht?"uškrnie sa.
,,Sklapni, Akvanaut."
,,Hej, odkiaľ to máš?"zamračil sa.
,,To isté sa môžem spýtať aj ja!"
,,No ták."medzi Tháliu a Percyho sa postaví vysoká blondína so šedými očami.,,Nemôžete spolu aspoň raz vychádzať?"
,,Nie. Vieš ako na tom sú naši rodičia, Annabeth."pripomenie jej Percy.
Annabeth pretočila očami.,,Vieš ako sú na tom moja mama a tvoj otec?"
,,Uhmmm......zle?"Percy pokrčí plecami.
,,No vidíš."
,,O čom sa tu teraz bavíme?"spýtam sa.
,,Dobre, sranda sa skončila. Vy ste tá Apolónova dcéra?"spýta sa Annabeth.
,,Uhm."prikývnem.
,,HEJ!"ozve sa Thália.,,A čo môj luk?!"
,,Sklapni Graceová."vyštekne Nico.
Thálii mykne okom.,,Ako si ma nazval?!"
,,S čím máš zase problém?"
,,Tak dosť! Nico! Keď ťa chytím, tak......"
,,Tak čo?"
,,Skončíš ako mastný polobožský fľak na stene!"
,,Nico."upozorní ho Piper.,,Mal by si začať bežať."
,,To hovoríš zvyčajne Percymu, ale.....radšej idem."vyšprintuje preč s Tháliou v pätách. Obehli okolo jazera zhruba desaťkrát. Tomu vravím kondička.
Percy sa uškrnie a pošepká Annabeth niečo do ucha. Annabeth sa zamračí.,,Nie, sprostý nápad."
Keď Thália a Nico behali už asi dvadsiate kolečko, voda z jazera sa zdvihla a doslova schmatla Nica a Tháliu. Percy a Jason sa išli popučiť od smiechu, no Annabeth a Piper to smiešne zrejme nepripadalo.
Vtom mi to došlo.,,Počkať. To je TÁ Thália?"
,,Áno, TÁ Thália."Percy horko ťažko prehovorí pomedzi smiach.,,Alebo ak chcete, borovicoví ksicht."
,,A-a-ale, ako...?"nedokážem sformovať ani jedno slovo.
,,Poďakujte, tuto môjmu bratrancovi Akvanautovi a Annabeth."Jason ukáže na Percyho.
,,Vy ste bratranci?"šokovane sa spýtam.
Jason prikývne.,,Hej, a Thália je moja sestra."
,,Tvoja sestra?!"
,,JACKSON!"ozve sa z jazera kašľajúca Thália.,,Vytiahni ma z tadiaľto!"
,,A načo? Veď už si aj tak na brehu."odpovie Percy.
,,Tak ma aspoň príď osušiť!"
Percy prevráti očami a vydá sa k Thálii. Potľapká ju po pleci, a zrazu má celkom suché oblečenie aj vlasy. To isté urobý aj Nicovi, ktorý sa následne vzdiali od Thálie.
,,Ako....?"chcem vedieť, ale Percy mi skočí do reči.,,Jedna z mojich mnohých zdedených schopností. Som úžasný, ja viem."
Annabeth mu dá po hlave,,Koľko času si strávil s Leom?"
,,Deň. Možno dva. Alebo možno celý týždeň."
,,Takže..."začnem.,,Keď vravíš, že si Tháliin brat, si druhé dieťa veľkej trojky v tomto storočí, však?"
,,Nie, je nás už päť. A skôr ako sa opýtate, nie som syn Zeusa."
,,Ako vás môže byť päť?!"šokovane skríknem.,,A ako to, že nie si syn Zeusa keď si Tháliin brat?"
Jason si vyhrnie rukáv, a ukáže na svoje predlaktie. Má tam vypálené písmená SPQR a čiary.,,Ja som Riman."
,,Nemôžeš byť Riman! Veď sú iba Grécky bohovia."
,,Sklamem vás, ale nie, koľko rokov ste už neboli v tábore?"
,,Zhruba pätnásť."celý dav polobohov vybuchne do smiechu.
,,Čiže, vysvetlím to, najprv sa narodila Thália, dcéra Zeusa, a neskôr ja, syn Jupitera."vysvetlí a dusí sa od smiechu.
,,A ostatný?"
,,No, tuto Nico."ukáže na neho.,,Je syn Hádesa, narodený ešte pred prísahou. Ďalej jeho nevlastná sestra Hazel, dcéra Plutóna, narodená v roku 1930. Potom je tu Thália, ja, a Percy."odratáva na prstoch.
,,A kto je Percyho otec?"spýtam sa.
,,Poseidón, tvorca koní, zemetras, vládca oceánov a......"Annabeth mu rukou prikrije úste.,,To stačí, chaluhový mozoček. Myslím, že vie kto je Poseidón."
,,Athénina kabína ťa teda musí naozaj nenávidieť."nadhodím.
Celý tábor okrem Percyho a Annabeth sa rozrehoce. Mnohí majú slzy na krajíčku.
Piper nakoniec prehovorí.,,No, ani by som nepovedala."
Percy a Annabeth sa naraz začervenajú, čo vyvolá ďalší záchvat smiechu. Celý tábor sa váľa po zemi a smeje sa ako zmyslov zbavený. Dokonca aj Áresovci.
,,No viete, Athénina kabína považuje Percyho za elitného zabijaka pavúkov."Jason sa uškrnie.,,Nemám pravdu, Percy?"
,,No...h-h-hej."neisto prikývne.,,Ale Athéna ma priam nenávidí."
,,A to už prečo? Náhodou, je to celkom milá bohyňa."bránim sa.
,,Milá? Milá? MILÁ?! Veď sa ma pokúsila upáliť, a som presvedčený, že pri najbližšej príležitosti by ma veľmi rada premenila na somára!"vybuchne.
,,Dobre, Percy, ukľudni sa, nijako to nezmeníš."upokojuje ho Annabeth.
Percy vydýchne.,,Fajn, už som vpohode."
,,Prečo by ťa chcela premeniť na somára?"spýtam sa.
,,Mám pocit, že kabína číslo desať vám to vie vysvetliť lepšie ako ja."
,,Percabeth! Percabeth! Percabeth!" začala skandovať hŕstka Afroditiných detí, a následne sa pridal celý tábor.
,,A je to tu zasa."zahundre Percy.
V ten večer som navštívila Afroditin zrub. Ukázali mi celú nástenku polepenú fotkami Percyho a Annabeth držiacich sa za ruky. Bolo tam okolo milióna fotiek. Hneď vedľa mali nástenku (len o čosi menšiu) s fotkami Piper a Jasona. Naozaj nie je taká zlá ako som si myslela. Dokonca mali aj cédečká s nakrútenými videami, ktoré zvykli pozerať každý večer. Ponúkli mi miesto medzi ,,elitnými fotografkami shipov". Samozrejme že som to hneď vzala, a hneď v ten večer pribudla na nástenku nová fotka.

AHOJTE!...... Tak toto je prvá časť môjho fanfiction. Ako by ste ju ohodnotili? :) Je to môj prvý príbeh, takže dúfam že sa páčil. Ak by ste mali nejakú pripomienku, pokojne mi ju napíšte, pokúsim sa to vylepšiť a opraviť.