Prince Charming

Kapitola 10. New Me

"Rodičia?"
Spýtal sa Harry.

Mierne som sa pousmiala, a pokrútila hlavou.
"Určite aj z časti oni, ale v prvom rade som si vtom bránila ja sama."
Poklesli mi kútiky, a sklopila som pohľad.

"Veď sa na mňa pozri, vyzerám ako nejaká princezná?"

Zacítila som slzy v očiach, a tak som ich pevne zatvorila.
Tak, a toto je môj celo-životný strach. Niekto sa bojí výšok, iný pavúkov, ja sa však bojím, že nikdy nebudem vyzerať ako pravá princezná.

Vtedy ma zozadu chytili Harryho ruky, a pritisli si ma k sebe. Započula som tichý šepot pri mojom uchu:

"Ty si vždy bola, a vždy budeš najkrajšia princezná, akú som kedy videl."

Otočila som sa k nemu tvárou, a neisto sa spýtala:
"Naozaj?"

Harry neváhal ani stotinu sekundy, a s úsmevom prikývol:
"Naozaj. Si krajšia ako tisíc ruží, rastúcich v záhrade, si žiarivejšia, ako celé polia slnečníc, vynímajúcich sa pri ceste. Ale najdôležitejšie je to, že si moja princezná, a bude mi cťou spraviť z tvojho života rozprávku."
Venoval mi jemnú pusu na ruku, a ja som sa neubránila úsmevu.

"H-Harry si neskutočný, a ver mi, som ti vďačná za každé jedno slovo, ale," nadýchla som sa, pripravená vrátiť sa späť do reality," napriek tomu ťa prosím, ako svojho princa, dovoľ mi zmeniť si výzor."

Harryho oči mierne posmutneli, avšak aj tak súhlasil, hovoriac:

"Ako si želáš. S čím ti teda môžem pomôcť?"

Pousmiala som sa, a začala v hlave oprašovať moje staré plány "ako sa stať princeznou", ktoré som si vytvorila ešte ako malá:

"Za prvé, pravá princezná má krásne, dlhé blonďavé vlasy."

"Počkaj, počkaj," Harry ma prerušil," a čo napríklad Bella z Krásky a zvieraťa? Alebo Jasmína z Aladina?"
Harry začal sebaisto vymenúvať všeliaké princezny, ktoré sú väčšinou mužom ukradnuté, a ja som sa len zmohla na neveriacke "wow".

Keď si všimol môj prekvapený výraz, zneistel. Nervózne sa poškrabal na zátylku:

"Tým som chcel povedať, že princezny nemusia mať blonďavé vlasy."
Neisto sa usmial, a ja som sa začala smiať.

"Ty si naozaj videl všetky tie filmy?"
Neveriackym tónom som mu kládla otázku.

Presmeroval svoj pohľad na zem, a všimla som si, ako mu zružoveli líca. On sa červená!

"Nie."
Šepol vyšším tónom, ako zvyčajne.

"Naozaj?"
Doberala som si ho.

"A prečo sa potom červenáš, hm?"

"Ja-Ja sa nečervenám," sebaisto povedal a zahľadel sa na mňa," a pre tvoju informáciu, pozrel som si to len kvôli tebe."
Hrdo sa obránil, a ja som sa nedokázala prestať uchechtávať nad tým, aký zlatý bol.

Vyzeral ako malé šteniatko, odvážne chrániace svoj dom.

"No dobre, dobre, len aby ti neuhoreli líčka, statočný princ."
Posmešne som dodala, a on sa rýchlo chytil za tvár, čo ma ešte viac rozosmialo.