Prince Charming

Kapitola 8. Last Goodbye

Túto kapitolu venujem KayleCole, ďakujem za všetky voty, a kommenty, vážim si to! :*

Ten večer som išla do postele skôr, než bolo obvyklé, pretože som cítila miernu únavu, uvalenú na seba. Hlasy rodičov sa ozývali bytom ešte dlho do noci, boli až tak zabraný do tej svojej konverzácie, že ani nepočuli, keď som im popriala dobrú noc.

~

"Vstávaj Amálka, pozri čo som ti pripravila!"
Sladkým hláskom ako med, ma mama zobúdzala.

Pretrela som si oči, a nevrlo sa posadila, aby som sa pozrela na to, čo držala v rukách. Bola to tácka s tanierom plným palaciniek!

"Mami..."
S úžasom som vydýchla, nebola som schopná vydať zo seba, čo i len slovko. Prečo by mi len pripravovala raňajky do postele?

"Spravila som ti raňajky, a taktiež aj tvoj obľúbný džús," položila mi tácku na posteľ," myslela som, že by ťa to potešilo."
Usmiala sa, a založila si ruky za chrbtom.

Preskakovala som pohľadom z toho vynikajúceho jedla na mamu a späť, kompletne ohromená situáciou, v ktorej som sa nachádzala. Naozaj som nevedela, čo ma prekvapovalo viac.

"Mami, to je úžasné ďakujem," všimla som si, ako sa jej pri tom tvár ešte viac rozjasnila," ale to si naozaj nemusela. Vieš, že sa môžem pokojne najesť aj v jedálni, ako zvyčajne.

"Nie, nie len si to tu pekne spapkaj," nachvíľu sa na mňa zahľadela," a dobrú chuť."
A potom jej úsmev zmizol za dverami, nechávajúc za sebou len mierne zmätenie.

Už som viac neváhala a pustila sa do jedla, ale nemohla som si odpustiť dlhé myšlienkové pochody, zamestnávajúce moju myseľ.

Kto predsa spraví len tak niekomu raňajky do postele, akoby to bola samozrejmosť?

Niet dňa, čo by mi rodičia nepripomínali dôležitosť jedenia za stolom, a dnes, v úplne normálny deň, sa to rozhodnú zmeniť.
Zvláštne.

Vychutnávala som si každý jeden kúsok, akoby to bolo moje posledné jedlo, a zároveň som došla k záveru:
Dnes bude najlepší deň môjho života.

Neviem, či mi to napovedala tá šľahačka ozdobujúca chutné palacinky, alebo vtáčiky, spievajúce pod oknom, skrátka som vedela, že sa dnes niečo významné stane.

So smútkom v očiach som dojedla posledné sústo mojich kráľovských raňajok, a pobrala som sa ku šatníku, dať si niečo na seba. Nemala som príliš náladu vyberať si medzi tými všetkými farbami a kombináciami predo mnou, tak som jednoducho zobrala džínsy, ktoré som mala včera oblečenené a tričko.

Nie, nepomýlila som sa, naozaj som mala včera oblečené džínsy, a nie sukňu. Dostala som ich už dávno, od niekoho z mojej rodiny, ale bála som sa ich obliecť, pretože sa to vraj na "dámu" nepatrí. Včera som však chcela skúsiť chuť rebelstva, a tak som si ich obliekla aaaa.....v podstate nič. Dostala som pár zmätených pohľadov od spolužiakov, ale žiadne očakávané hádky a vyčítania moje uši nepostrehli. Je však možné, že moji rodičia boli včera natoľko zamestnaný svojimi problémami, že si ani nevšimli tú zmenu. Ja, ale neprotestujem.

Oblečená som vyliezla z izby aj s táckou v ruke, a odniesla ju do drezu, kde som ju aj umyla. Potom sa vytratila do kúpelňe, prečesať si vlasy. Ako som starostlivo venovala pozornosť každému jednému prameňu mojich havraních vlasov, na chvíľu som sa zadívala do zrkadla. Všimla som si, že tam už nestálo to ustráchané dievčatko, ktoré ma oddane sprevádzalo toľko rokov, ale pozerala sa na mňa sebaistá dáma, ktorá vie čo chce. Usmiala som sa, a ďalej pokračovala v česaní.