Prince Charming

Kapitola 6. It's Not Me It's Love

Princ môj, čo asi tak teraz robíš?

Som si istá, že si užívaš každú stránku svojho života, a si na ceste v plnení svojich snov, a ver mi, z celého srdca ti to prajem. Ale keď len pomyslím na to, že každým dňom, hodinou či minútou si odo mňa vzdialenejší, slzy sa mi hrnú do očí.

Pamätáš si ty ešte vôbec na mňa? Na naivnú dievčinu, ktorú si niekedy nazýval svojou princeznou?

Nedivila by som sa tomu, keby nie, však už celý mesiac uplynul od nášho prvého, a zrejme aj posledného, stretnutia. Moje srdce, ale nikdy nezabudne na tvoje nežné slová, ktoré dokázali pohladiť moju dušu aj cez chladnú obrazovku notebooku. Nikdy nezabudnem akým spôsobom si so mnou zaobchádzal, ako si sa ku mne správal, pri tebe som sa cítila ako pravá princezná. A v mojej mysli zostane navždy vyrytý tvoj obraz, tvoje nádherné oči žiariace sťa tisíc smaragdov, tvoje sladké pery, ktoré zanechali svoju nežnú stopu na mojej ruke, či tvoj nádherný hlas, pripomínajúci ľúbostnú melódiu harfi.

Nie, nezabudnem.
Nikdy.

"Amália! Tak odpovieš mi, alebo budem musieť pristúpiť k prísnejším opatreniam?!"
Ozval sa výhražný hlas učiteľky za katedrou.

Spadla som z oblakov späť na tvrdú zem, a to priamo do triedy. Všetky oči boli upreté na mňa, čo ma ešte viac znervóznilo. Cítila som sa, ako vtiahnutá do iného sveta, nemala som poňatia čo sa okolo mňa deje, a nie to ešte vedieť, čo sa ma pýtala učiteľka.

"Bude to?"
Zas sa nepríjemne ozval jej hlas.

Skoncentrovala som sa, a pokúsila sa vykorčuľovať z tejto situácie.

"Ehm, prepáčte, ja len, "zťažka som preglgla, snažiac sa ignorovať všetky pohľady spolužiakov," aká bola otázka?"

Počula som slabé chichotanie prichádzajúce zo zadnej časti triedy, ale nemohla som sa tým rozptyľovať, pretože predo mnou bola očividne dosť nahnevaná učiteľka.

Rýchlo sa postavila a pristúpila ku mojej ľavici. Vytrhla mi z rúk papier, na ktorý som ešte pred chvíľou písala, a prebehla ho očami.

"Takže toto robíš na mojich hodinách? Píšeš zamilované listy svojmu "princovi"?!"
Mávala s papierom v rukách, zatiaľ čo jej z očí sršali blesky.

Celá trieda vybuchla do smiechu, a ja som sa len ponížene zošuhla na stoličke.

"Pani učiteľka prosím, odpuste mi, ja prisahám, že sa to nebude opakovať!"
Zúfalým hlasom som sa jej prihovárala.

"No v to dúfam."
Chladne odpovedala a hodila mi papier naspäť. Rýchlo som ho skryla, nech sa už nikdy nedostane na svetlo sveta.

Učiteľka sa vrátila späť ku katedre a začala niečo horlivo zapisovať do klasifikačného hárku. Ona píše známky?!

"Tvoj dnešný výkon na hodine ohodnotím čistou päťkou."
Odmerane oznámila.

Celou triedou sa ozvalo "oou", čo malo dosť zlý význam. Okamžite som zareagovala:

"Ale pani učiteľka, predsa ma nemôžete takto ohodnotiť-"

"Dosť. Nehodlám diskutovať na túto tému. Ak máš voči tomu niake výhrady, nemám problém si to osobne prebrať s tvojimi rodičmi. Inak je táto záležitosť oficiálne uzavretá."