Mafiánska princezná

Začínaš?

Ráno som za zobudila na zvonček. Zvonilo to už asi tretí krát a tak som sa zodvihla a šla dole ja. Prišla som k dverám a keď som ich otvorila, skoro mi vypadli oči.

,,Stará mama" zašepkala som a dala ruku pred ústa. Ak som vám to zabudla povedať, starku som nevidela asi od mojich šiestich. Mala som ju veľmi rada lebo sa o mňa starala, dávala mi lásku miesto rodičov. Potom však moji rodičia zakázali aby sa o mňa starala, a radšej platili pestúnky. Však prečo nie, že?

,,Elizabeth? Bože ako si vyrástla" povedala starká a ja som ju okamžite musela objať. Keď som sa odtiahla a pozrela za mňa stál tam už Ryan, Jack a asi ďalší piati.

,,Kto to je?" povedala starká a očami naznačila na nich.

,,Och starká, ver mi to je na dlhšie" povedala som a usmiala sa.

,,Idem sa dať dokopy o päť minút som tu. Poď zatiaľ do obývačky" povedala som a pozvala ju dnu.
Ja som sa rozutekala hore do izby a začala sa chystať.

O 20 minút
Zišla som do obývačky kde sa smiala moja starká a moji ľudia.
,,Môžme?" spýtala som sa.

,,Zlatíčko ja som ti vlastne prišla povedať že tvoji rodičia majú pohreb. Ideš aj ty tak sa choď prezliecť, čakám" povedala a usmiala sa.

,,Nie" povedala som.

,,Prosím?" spýtala sa starka ako keby nepočula.

,,Povedala som nie. Vieš že nemám rada pohreby" povedala som a dala ruky v bok.

,,Máš na to desať minút a robím že som nič nepočula" zavrčala starká.
*********
Sedím na jednej z predných stoličiek v prednom rade.
Nakoniec som súhlasila a ani neviem prečo. Idem dokonca aj na kar.
,,Prosíme, dcéru Elizabeth aby niečo prišla povedať" povedal farár a ja som dala výraz ala'čo prosím?'.

Nakoniec som sa postavila a začala ,,Ahojte. Mám povedať niečo o mojich rodičoch, no ja som ich vlastne ani nepoznala. Boli stále preč a o mňa sa najprv starala starká a neskôr pestúnky. Keď už boli konečne doma staral sa o mňa otec. Mama o mňa nemala záujem a bolo tak až doteraz. Každý viete, čo moji rodičia robili. Boli v tom naozaj dobrí, aspoň otec. Ale neprišla som sem chváliť otca a zhadzovať mamu. Je mi ľúto čo sa im stalo, pretože za všetko vlastne môžem ja. Uniesli ich moji ľudia ktorí následne môjho otca zmlátili až príliš a to som im neodpustila. Pomstila som svojho otca. Moju matku som zabila ja. Pozerala som jej do očí, a verte mi že som musela. Bola to pre mňa žena ktorá mi darovala život, no snažila sa ma zbaviť. Nejdem vám tu hovoriť svoj život keďže sme sa tu stretli kvôli nim. A tak im teda odovzdajte posledný hold na ich ceste životom" povedala som a šla si sandúť. Ignorovala som tie pohľady.
*******
Kar

Sedím tu už asi dve hoďky. Sú tu ľudia ktorí sa o nich rozprávajú no ja nemám chuť sa pridať. Postavila som sa teda že odídem no predomňa sa postavil muž asi okolo 28? Asi.
,,Kamže si sa vybrala?" spýtal sa.

,,Do toho ťa nič" zavrčala som a snažila sa ho obísť.

,,Daj si pozor na ústa, lebo" povedal ale nedokončil.

,,Lebo čo?" spýtala som sa a ironicky sa zasmiala.

,,Lebo schytáš a to sa ti páčiť nebude" povedal a usmial sa. Vo mne však kypil hnev. Vybrala som zbraň, priložila mu ju ku spánku a chytila ho pod krkom.

,,Tak a teraz ma dobre počúvaj. Nie som nikto že sa mi budeš vyhrážať. Môžem ťa tu kľudne odbachnúť no nespravím to. A vieš prečo? Pretože ti nedám dýchať a spravíš to sám a ja sa budem pozerať" povedala som a mrkla.

Pustila som ho, a keď som pozrela okolo každý na nas pozeral a bolo úplne ticho, no viem že ma veľmi dobre počuli aj na konci mietnosti.

Zodvihla som do vzduchu zbraň a povedala ,,Nechcela som rušiť vašu zábavu no musela som". Potom som sa otočila na muža aby mi povedal jeho meno.

,,Jordon Kevin" povedal. Usmiala som sa naňho a on tiež. Potom som prišla k nemu a strelila mu do hlavy. Všetci na mňa pozreli s hrôzou v očiach. ,,Nikdy neverte Elizabeth Johnsonovej a nikdy sa jej nevyhrážajte. Bude to to posledné čo spravíte" povedala som a odišla.
*******
Doma

,,Som domaaaa!" zakričala som keď som sa vyzula a vchádzala do obývačky. Sedeli tu všetci a nemali moc veselé výrazy.

,,Deje sa niečo?" spýtala som sa.

,,Ryan. Je zavretý v izbe a nechce jesť, piť a s nikým rozprávať. Skús to aj ty prosím" povedal Jack a usmial sa na mňa.

Prikývla som a odišla hore. Zastavila som pred Ryanovou izbou a zaklopala.
,,Choďte preč" zakričal Ryan.

,,To som ja El, Ryan otvor" povedala som a už bolo počuť len kráčanie k dverám a následne ich otvorenie. Vošla som dnu a sadla si k nemu na posteľ.
,,Čo sa deje?" spýtala som sa.

,,El ja už nemôžem. Chcem byť viac než len tvoj kamarát. Cítim to tak no neviem ako ty a to ma deptá. Viem sme mafiáni a to znamená že deti budú trošku problémom no to by sme zvládli. A keď by si deti nechcela chápal by som to. Hlavne niečo povedz" povedal a sklonil hlavu.

,,Premyslím si to dobre? A teraz sa choď najesť, napiť a pokecať s chalanmi. Boja sa o teba. Ja idem spať tak zajtra ti poviem ako som sa rozhodla dobre? Zatiaľ ahoj" objala som ho a odišla do svojej izby.

Ľahla som si na posteľ a začala rozmýšlať.

Mám? Nemám?

Hlásim sa s novou síce nie dlhou a zaujímavou časťou no snažím sa :)