Mafiánska princezná

Au! Ty bastard

Čo môže oco chcieť? S ním riešiť gang nebudem to určite nie. Rozhodla som sa že mu zdvihnem.

,,Hm?" áno veľmi zaújimavo som zodvihla.

,,Elizabeth okamžite príď domov" povedal otec. Jeho pocity ktoré sa dali rozoznať z hlasu? Smútok, hnev a tuším aj reval.

,,Nie oci nevrátim sa"

,,Tvoja mama leží v nemocnici. Je dosť možné že to malé neprežije. Nemusíš chodiť domov ale aspoň chod za ňou do nemocnice" povedal oco a zrušil.

Rozhodne ju idem pozrieť. Ja viem že sa o mňa nestarala ale to neznamená že sa nebudem aj ja keď jej nie je najlepšie či?

Zobra som si teda mobil, peňaženku a zišla dole po chodoch, do obývačky.
,,Jason pôjdeš so mňou prosím?" spýtala som sa ho. Predsa je to človek ktorému stále aspoň trochu verím.

Len prikývol. Zobral si kľúče od auta. Dala som si svoju bundu, čižmy, čiapku a vyrazili sme k autu.

,,Tak kde to bude? " spýtal sa Jason keď sme sedeli v aute.

,,Do nemocnice"

,,Čo p-" nedokončil.

,,Nechaj to tak prosím. Nechcem sa o tom rozprávať" zavrčala som. Celá cesta teda prebebla v tichosti.
********
Sedím na stoličke v maminej izbe. Čakám kým sa zobudí. Oproti mne sedí otec. Celý čas je na ňom vidieť že by chcel niečo povedať no radšej mlčí. Z uvažovania ma prerušil mamin pohyb.

,,Čo tu robíte?" spýtala sa mama a bolo vidno že je mimo.

Keď sa pozrela že je v nemocnici a napojená na nejaké hadičky došlo jej to. Tá informácia ktorá ju dostane na kolená. Každú ženu túžiacu po dieťati. A keď ho čakajú niečo sa pokazí a ono to behom chvíľky je fuč. Smutné čo? No to je život.

,,Nie" zašepkala mama a spustili sa jej slzy.

,,Mam-" nenechala ma dokončiť.

,,Nie Elizabeth. To všetko je kvôli tebe. Otec mi povedal že máš gang a mňa to až natoľko vystresovalo že som potratila. Dúfam že si spokojná" zavrčala na mňa mama.

,,Tak prrr. Nič nie je moja vina. Mám 18 viem sa o seba postarať. To že si založím gang je môj problém o ktorý sa TY nestaraj. To že som tu som spravila zo svojej dobrej vôle. Nemusela skm tu byť ale že vôbec. Bola si ty za mnou v nemocnici keď som sa chcela zabiť? Novidíš nebola a ja tu aj napriek tomu som. Odteraz vás prosím aby ste mi nevolali. Je to pre vaše dobro. A aby ste vedeli, pri biznise vás nepoznám. Zabijem vás a nebude mi to robiť najmenší problém pretože teraz ste sa ukázali v celej vašej "kráse". Majte sa" zodvihla som sa, zobrala veci a nechala ich uvažujúc že teraz prišli o svoje posledné dieťa.

Kráčala som akurát po chodbe keď som uvidela Samanthinu mamu. Plakala. Rozbehla som sa teda ku nej. Ja viem nebavíme sa ale aj tak to bola moja najlepšia kamarátka a prežila som toho s ňou veľa. Myslím že za ňou pôjdem a odpustím jej.

,,Dobrý, môžem sa spýtať čo sa deje?" spýtala som sa jej mami.

Len na mňa skočila a objala ma.
,,S-S-Samantha sa zabila. Predávkovala sa. Nechala pri sebe list. Je pre teba" povedala jej mama aj keď bolo vidno že je to pre ňu ťažké. A mne teraz došlo že moja jediná najlepšia kamarátka je mŕtva. Jediná ktorej som hovorila všetko. Bola ako moja sestra ktorú som nemala. Bola pri mne vždy keď som ju potrebovala, aj keď bola práve jedna hodina ráno. Ona tu už nie je. Neobjíme ma a nepovie mi že všetko bude v pohode aj keď obe vieme že nebude. Nie je tu a ja som nemala šancu jej povedať ako ma mrzí to že sme pohádané. Nepoviem jej to už nikdy.

,,Elizabeth si v poriadku?" spýtala sa jej mama s vystrašením, uplakaním pohľadom upreným na mňa.

,,J-j-ja n-nie" povedala som a sklonila hlavu. Po lícach sa mi spustil vodopád sĺz. Hotové niagarské. ,,P-prepáčte ja musím ísť" povedala som jej mamine.

,,Tento piatok je pohreb. Rátam s tým že tam niečo povieš. Elizabeth, Samanthu mrzelo že ste pohádané ale taktiež vedela že jej odpúšťaš. Boli ste ako sestry Elizabeth" povedala jej mama a smutne sa usmiala.

,,Sme. Stále sme sestry a to sa nezmení" povedala som a odišla.

Pred nemocnicou ma už čakal Jason. Ja som šla ako telo bez duše, držiac v ruke ten list.
Nasadla som do auta. Oprela sa a nehala slzám ďalej zmáčať moju tvár.

,,Domov. Zavez ma domov" zašepkala som ale Jason prikývol takže to počul.
********
Sedím v izbe a otváram list. Je to pomerne krátko-dlhý list (:D).

Ahoj Elizabeth,

ja viem. Nehala som ťa tu v tomto príšernom svete samú. Ale ja viem že to zvládneš. Si silné, úprimné a drzé dievča. Máme spolu veľa spomienok a tak nemysli na to čo som spravila. Viem, príšerne že som to spravila, no musela som. Mrzí ma že sme pohádané no ja viem že mi odpúšťaš. Ako? Neviem ale cítim to. Pamätáš sa keď som ti raz pomohla zdrhnúť z domu kde ťa strážila tvoja opatrovateľka strážila? Zdrhli sme len kvôli tomu aby sme šli pozerať hviezdy. V tej tme sme išli na lúku kde sme si svietili len mobilmy. Toľko nadávok sme snád nikdy nepovedali :D. Ležali sme na tráve a pozerali na tie hviezdy. Povedala som ti že tam hore je niekto kto na teba dáva pozor. Niekto kto ťa mal veľmi rád, bola si jeho druhá polovička. Mal miesto v tvojom srdci. Keď ten človek odíde zapamätaj si že stále bude v tvojom srdci. V tom tvojom chcem ostať aj ja. Chcem aby si sa cez to dostala, neuzavrela sa do seba. Stále ťa ľúbim, to si pamätaj. <3

PS.1.: Jason mi povedal že si si založila gang. Volali sme spolu. V tomto ti dám jednu radu. V tomto je lepšie dať city bokom no nezabúdaj na ne. Nemôžeš sa stať niekým bez citov lebo na to doplatíš.

PS.2.: Jasonovi som nechala list v mojej izbe. V mojej tajnej skríše. Ale tššt... nikomu o nej nehovor. Mám tam fotoalbum. Vezmi si ho prosím.

S láskou Samantha

Slzy tiekli a tiekli a nie a nie sa zastaviť. Hrozné. V poslednom čase to je fakt hrozné. Do izby vošiel Jason. Nič nepovedal len ma objal. Teraz sedím v jeho objatí a nechcem ho pustiť. Nechcem. Potrebujem vedieť že je tu pre mňa.
********
Deň Samanthinho pobrebu:
Sedím tu, vpredu v čiernych čipkovaných šatách. Na vrchu mám čierny kabát. Padá sneh. Aké ironické že? Samantha sneh milovala, tak ako ja.

Farár tu niečo rozpráva no ja sa neviem sústrediť. V hlave si stále prehrávam naše spomienky. Už žiadna nepribudne.

,,A teraz poprosíme Elizabeth povedať pár slov" povedal farár. Rad je na mne. Postavila som sa teda za taky pultík a začala.

,,Ahojte. Som Samanthina najlepšia kamarátka, vlastne ako jej sestra. Je mi ľúto že sme sa tu stretli práve na jej pohrebe a nie jej svadbe. Chcela veľkú svadbu" musela som sa nad tým pousmiať. Raz mi hovorila celý večer predstavu jej svadby.

,,Samantha bolo milé, múdre proste úžasné dievča. Neviem prečo hovorím v minulom čase pretože ona stále je v našich srdciach. Raz sme utiekli mojej opatrovateľke len kvôli tomu aby sme išli pozorovať hviezdy na lúku. Keď sme ležali a pozerali na hviezdy Samantha mi povedala že tam hore je niekto kto na nás dáva pozor. Kto nás ľúbil, mal miesto v našom srdci. To miesto chránte a nedovoľte aby len tak zaniklo. Nehovorím aby ste plakali celé dni, pretože to by nechcela, len na ňu nezabudnite. Ďakujem" povedala som a odišla na svoje miesto.

Samanthina mama celý čas plače, je mi to ľúto. Moja mama sa tu neúkazala a to ju už určite pustili. Ani otec tu nie je aby ma podporilo v ťažkých časoch. Dnes ráno som bola u Sam. Fotoalbum už mám doma a list pre Jasona som vzala tiež. Dala som mu ho a on si ho hneď vzal a odišiel čítať.

Po pohrebe je aj kar ale ja chcem ostať chvíľku tu.
********
Sedím tu už hodnú chvíľu. Je tu ticho a to potrebujem na utriedenie mojich myšlienok. Samantha povedala že pri mojej práci city bokom. Asi má pravdu.

Zodvihla som sa teda a odišla. Odišla do nového domova. Dom plný chlapmi, chlapmi z gangu.

Tak dnes je tu trošku dosť depresívna časť a ja ani neviem prečo :D