Show me who I am

Paríž

Thea...

Vystúpila som na letisku v Paríži a rozutekala sa k Mikovi. Silno nás s Thomasom objal a naložil naše veci do auta. Tak nádherné miesto.

Mesto lásky!

Už nikdy viac nebudem trpieť chúťky toho tyrana. Lenže prečo som mu v tu noc dovolila sa ma dotýkať? Vieš to... neznášam svoje podvedomie. Thomas si obzeral autá a všetky možné hračky. Boli sme v Paríži. Mike býval v byte na ulici pri celkovom dianí. Výhľad z mojej izby bol na Eiffelovu vežu. Budem pracovať na pobočke v strede mesta. Je to si tretia najväčšia firma. Tu každý pozná moje meno a vie kto bol Orversen. Dosť! Vybalila som si veci a urobila nám večeru.

Chýba mi NYC?

December...

Všetko tak rýchlo zbehlo. O chvíľu sú tu Vianoce a ja žijem konečne svoj život. Thomasovi sa v škole darí a má to tu rád. Kúpili sme si nový byt hneď vedľa Mike. Nechala som mu súkromie, lebo má tehotnú snúbenicu. Môžem povedať, že som konečne šťastná, úprimne šťastná. Thomasa som odniesla do školy a ja som sa vybrala na nákupy. O chvíľu sú tu Vianoce a je nemám darčeky. Prvé Vianoce v tomto krásnom meste. Vstúpila som do obchodu s hračkami a brala všetko čo som videla. Thomas bude mať štedré Vianoce. Po hodine strávenom v hračkárstve som kúpila darčeky aj pre Mike a jeho Suzi. Zašla som si kúpiť kávu a prechádzala sa po meste.

Vo výklade jednej trafiky som si všimla noviny kde bol Jason so svojim dedom.

„Stratený vnuk kandiduje na prezidenta. Dedko ho priúča ako viesť veľmoc..."

Zhlboka som sa nadýchla a pozrela na pani ktorá predávala noviny. Hodila som jej drobné na pult a schmatla tie noviny. Musela som sa zastaviť a rozmýšľať. Po prvé je v Európe. Po druhé kandiduje na prezidenta. Po tretie, ak by sa mu to podarilo... na to radšej ani nemyslím. Mal by všetko pod kontrolou a ja by som už neutiekla. Ako som mu ublížila? Prečo ma tak strašne nenávidí? Vošla som do parku a sadla si na lavičku. Bolo to tu tak nádherné. Aj keď nechcem musím otvoriť tie prekliate noviny a skaziť si tento deň. Bojím sa čo sa tam dočítam.

„Rozhodol som sa kandidovať na prezidenta aj s dedovou podporou. Viem, že mám pred sebou dlhú cestu ale som odhodlaný vyhrať to. Som predsa Ivanou."

Ďalej som to ani nečítala pretože už len to meno mi robilo zle. Ivanou... Náhodou sa teraz všetci pokloníme lebo on je vnuk prezidenta. Vždy to bude len chudák ktorý ma znásilnil. Hodila som noviny do koša a nohy si schúlila k sebe. Prečo mi vždy všetko skazí? Musím sa odsťahovať na Mars aby mi už konečne dal pokoj? Po tvári mi stekali slzy a moja hlava nevedela na čo ma myslieť. Na to, že vonku sneží a padá aj na mňa alebo to ako som schúlená a plačem.

„Slečna ste v poriadku?"

Zdvihla som svoju hlavu k hlasu. Stál tam muž asi v mojom veku a sklonil sa ku mne.

„Samozrejme, nerobte si starosti. Som v úplnom poriadku," povedala som najdôveryhodnejším hlasom.

„Nepovedal by som, že ste v úplnom poriadku. Nehnevajte sa ale človek ktorý sa má fajn neplače sám v parku," prehovoril priateľsky.

„Dovoľte mi aspoň vás pozvať na kávu. Nech sa aspoň trochu zohrejete a vysvetlíte mi čo sa vám stalo."

Zobral moju ruku do svojej a prehodil cezo mňa svoj kabát. Vošli sme do malej kaviarne kde bolo prázdno a on kývol predavačke pri pulte. Doniesla mi čaj a zabalila ma do deky.

„Ďakujem vám za všetko ale budem musieť ísť po brata do školy. Inak som Thea."

Podala som mu zdvorilo ruku a usmiala sa.

„Ja som Austin, teší ma," povedal hlbokým hlasom a ja som si až teraz uvedomila aký je sexy.

„Naozaj ti ďakujem Austin ale už budem musieť ísť."

Zachytil moju ruku a ja som na neho pozrela.

„Daj mi aspoň tvoje číslo Thea."

Usmiala som sa a napísala mu ho na servítku. Vrátila som sa na ulicu kde som zaparkovala a šla po Thomasa. Vždy po škole sme šli na čaj alebo na čokoládu ale dnes som na to naozaj nemala náladu. Bol piatok a tak sa nepotreboval učiť. Rozhodla som sa ho zobrať na prechádzku. Potrebujem si to upratať v hlave a premyslieť si to s Austinom. Niečo ma na ňom udivilo a zároveň priťahovalo. Thomas nastúpil do auta a ja som nás odviezla k rieke.

„Ideme nakŕmiť kačky dobre?"

Usmial sa a objal ma.

„Vieš, že si najlepšia sestra?"

Pobozkala som ho na čelo a zobrala chlieb.

„A ty si najlepší brat!"

Nakŕmili sme kačky a ešte chvíľu sa rozprávali. On je moje malé slniečko a dúfam, že je mama na mňa hrdá. Dokázala som sa o neho postarať.

A dokážem nás ochrániť!

Tak je to tu :) som šťastná z tejto časti a ani neviem prečo... Ďakujem za podporu a za to, že mi zamrzol mobil zo správ od vás :) také slohovky na môj príbeh som ešte nedostala a chcem za to naozaj poďakovať :DD mám neskuotčnú radosť :-O VĎAKA <3

comm&vote

xoxo Mariane