Lailáááá...

175 12 7
                                    

Zaspal som zamknutý v aute s jej krvou na hánkoch a slzách na košeli.

Zobudil som sa až na búchanie niekoho na okno. Strhol som zo seba deku a pozrel na hodinky. Bolo sedem hodín a osem minút, vonku bolo neskutočne dusno. Otvoril som dvere a zacítil ostrú bolesť na sánke. Niekto mi vrazil, zatackal som sa a snažil sa niečoho chytiť. Otvoril som oči a uvidel Dominika. „Čo si jej urobil ty k..." zatavil som ho a udrel mu do hrude. „Zmlátil som ju! Viem, že som najväčší idiot aký len môže byť ale ja už neviem čo mám robiť!"

Kopol som do skaly privrel oči od bolesti. Neuvedomil som si, že ta skala bola osem krát väčšia ako ja. „A čo, že nevládzeš? To neznamená, že máš byť matku svojho dieťaťa! Ešte pred týždňom si jej sľuboval ako ju budeš navždy ľúbiť a teraz? Spamätaj sa a nech tvoj otec ani nevie o našom stretnutí, sklamal si ma dosť! Zabil si mi brata a ja som ti chcel pomôcť, len kvôli Rebeke. Milujem ju až priveľmi na to aby som ti toto dovolil!" Nastúpil do auta a vydal sa smerom k chate. Mám ísť za ním? Práve sa priznal, že ju miluje a bude o ňu bojovať. Zrejme vyhrá aj keď ona ľúbi len mňa! Po včerajšku si už nie som istý...

Nastúpil som do svojho auta a trielil za ním. Práve vystupoval z auta a dvere mu otvoril bodyguard. Obidvaja sa na mňa otočili a vytiahli zbrane. „Toto nemyslíte vážne? Idem za svojou dcérou!" Stáli stále na mieste a ani sa nepohli. Predral som sa cez dvere a Dominik šiel za mnou. „Neopováž sa vstúpiť do izby kde je Rebeka!" Odstrčil som ho. „Vieš kde si? V koho dome? Vypadni inak im nariadim aby ťa postrieľali." Nejako ľahko sa spakoval dole, chcel som aby vypadol ale sú tu aj jeho muži. Vtrhol som do izby kde bola Rebeka. Uvidela som vedľa postele pohár s vodou a tabletky. Ležala v posteli a spala. Celú tvár mala dobitú a z úst jej stále tiekla krv. Preboha čo som jej to urobil? Strhol som sa na pohyb pri kúpeľni.

„Ty debil, ešte sa opovažuješ ku nej prísť?" Laila ma mlátila s utierkou ktorú držala v ruke. „Lailáááá..." zvrieskol som a odohnal ju odo mňa preč. „Odídem na päť minút z izby, po vodu. Ak sa jej dotkneš a rozplačeš ju, zabijem ťa. Idiot jeden..." snažila sa šepkať ale nešlo jej to. Vyšla z izby a buchla dverami. Rebeka sa pohla a snažila sa posadiť, chcel som jej pomôcť ale... buchla ma po ruke.

„Neopováž sa ma dotknúť!"povedala hlasom ktorý ani nepatril jej. To preto lebo som ju škrtil. „Nestačilo ti čo si mi urobil včera? Prišiel si to dokončiť?" Posadila sa a snažila sa napiť. Pohár spadol na zem a pokotúľal sa k oknu. Podal som jej ho a ona ho nechala v mojej vystretej ruke. „Reb prosím aspoň..." Zastavila ma odporným pohľadom. „Ty ma už o nič nepros! Neopováž sa priblížiť k Eli a nie to ešte ku mne rozumieš?" Tresol som do stola a pozrel sa na ňu.

„Nezakážeš mi približovať sa k tebe! Milujem ťa!" Zvrtol som sa a chystal sa otvoriť dvere. Rebeka sa postavila z postele a snažil sa vstať. „Miloval si ma aj včera keď si ma podvádzal? Keď si držal inú a potom si bil mňa? Si len zbabelec ktorý nevie milovať!" Pristúpil som ku nej a snažil sa jej dotknúť. Odstrčila ma celou silou. Vôbec so mnou nepohlo, vždy bola strašne slabá a krehká.

Ale už nie tvoja... Dodalo moje podvedomie, ktoré vedelo prísť v tej najnevhodnejšej chvíli.

„Ako vieš, že...?" Vylepila mi a ja som v podstate nič necítil. Vôbec som ani necítil jej ruku akoby ma pohladila. Bola strašne slabá, toto som jej urobil ja! „Mal si červený rúž na košeli a voňal si za ženskou voňavkou! Neklam ma dobre, mi dvaja sme skončili Harry... toto je náš koniec! Posledná kapitola nášho vzťahu..."

Postavil som a pritúlil ju . Odtláčala sa ale nedokázala to. „Nie Reb ja to nedovolím, toto ešte nie je koniec." Do izby vošla Laila a odstrčila ma od Rebeky. Vyšiel som z izby a ignoroval všetky otázky. Vyšiel som z chaty a bežal do lesa. Videl som Rebeku pri okne ako plakala. Laila ju objímala a nenávistne na mňa hľadela. „Si úbožiak!" naznačila ústami a odviedla Rebeku preč. Bežal som na lúku až k vodopádom. Nikdy som tu Rebeku nezobral ale mal som to v pláne. Lenže môj plán bol úplne iný od toho čo sa teraz deje. Mali sme bývať vo veľkom dome, hrať sa s Eli a ľúbiť sa. Nemal som byť v podstate zasnúbený s Olíviou a Rebeka nemala ležať dobitá mojou vinou v posteli. Mali sme byť šťastný! Mali.....

Sadol som si na skalu a snažil sa vnímať prichádzajúce leto. Neuvidím prvý krok Eli ani ako mi povie ocko. Čo keď to povie Dominikovi? Ako mám tomu zabrániť aby ho nebrala ako otca? Keby teraz ten môj vedel kde som asi by ma zabil! Asi aj vie kde som a je rád, že som skoro zabil Rebeku ale ja som na dne. Vždy som si hovoril, že som ju stratil ale teraz to bolo iné. Nikdy som ju takto nezbil, nikdy som jej nepovedal, že ju nemilujem. Včera sa mi to všetko podarilo splniť za necelých desať minút. Teraz môžem s istotou povedať...

Stratil som Rebeku!



Tak tu je nová časť dúfam, že sa páči :) užite si ešte kúsok prázdnin a potom znova škola......... Bože!!!! Tak s ami tam nechce vraciať... ale čo už musíme :DD Ďakujem za všetky hlasy a podporu :3 je to pre mňa naozaj veľmi dôležité :)

vote&comm

xoxo Mariane

Show me who I amWhere stories live. Discover now