Miluješ ho?......

329 21 3
                                    

Nakúpila som veci a šla naspäť do bytu. Uvarila som si kávu a odoslala prvú zásielku peňazí za elektrinu. Zapojila som telku a ľahla si na gauč ktorý voňal za čajom a maminou vôňou. Bude to ťažké ale ja to musím zvládnuť! O jednej ráno som vypla tv a zaspala.


Prácu som si vybavila už v Amerike. Budem pracovať v pekárni na rohu mojej ulice. Ako malá som tam pomáhala a teraz ma majiteľka veľmi rada uvidí. Tak veľa a zároveň nič sa nezmenilo. Obliekla som si rifle a biele tričko s potlačou pekárne. Obula som si tenisky a vlasy vypla hore na hlave. Zobrala som kabelku a utekala do práce. Nikto ta na mňa nebude kričať ani ma urážať. No neuvidím Harryho. Dosť! Harry je minulosť a toto je budúcnosť! Vošla som do pekárne a za pultom som zbadala Suzzan.

„Preboha Rebeka." Zvýskla a prešla ku mne. „Suzz ako sa máte? Vyzeráte naozaj úžasne. Vôbec ste sa nezmenili."

Hodila po mne nádherný pohľad a zovrela ma v tuhom objatí. „Ty vyzeráš užasne. Musíme pracovať, pozri koľko je tu ľudí. Potom sa porozprávame."

Vliezla som sa pult a začala rozdávať jedlo. Bola som tu spokojná. Malá drevená pekáreň na rohu najkrajšej štvrte bol môj sen. Lenže môj sen niekde teraz sedí v Amerike, a dávno už na mňa zabudol. Bolo tu dnes naozaj rušno aj keď všetci boli naozaj milý. „Rebeka máme po šichte." Pousmiala som sa a spokojne si vydýchla. „Tak Suzz pochváľ sa ako si sa mala?" Sadla si za stôl pri okne a prikryla sa dekou. „Bolo to ťažké ale ty si to mala tiež pestré však? Každý deň si na mňa pozerala z novín ako „priateľka milionára." Pousmiala som sa, Suzz ma vedela vždy rozosmiať. „No, nemala som to najľahšie ale Harry bol fajn. Nemohla som ostať u neho vo firme pretože to medzi nami škrípalo a ja som sa nevedela sústrediť na prácu."

Suzz len súhlasne prikyvovala a niečo si hundrala popod nos. Zrazu na mňa vyletela s otázkou na ktorú som sama nepoznala odpoveď.

„Odišla si pretože ho miluješ?"

Smutne som zvesila hlavu a porazene prikývla. „Milujem ho ale on mňa nie. Nebudem sa kvôli nemu trápiť. Vždy ma len pred niečím ochraňuje ale nepovie mi to, a to ja neznesiem." Vstala som od stola a umyla šálku v ktorej mala Suzz kávu. Rozlúčila som sa s ňou a šla domov.

Rýchlo som sa osprchovala a ľahla si do postele. Zrazu mi zacinkal zvonček a ja som nadskočila. Utekala som ku dverám a otvorila. Stál pred nimi chlap v jeansoch a bielom tričku s potlačou neznámej kapely. No možno bola známa ale ja som ju nepoznala. Mal blond vlasy a nádherné hnedé oči. Konečne som zo seba dostala jednu súvislú vetu. „Dobrý, pomôžem Vám?" Usmial sa a vyzývavo na mňa pozrel. Och už mám dosť chlapov!

„Som váš sused chcel som vás privítať." Teraz som sa pousmiala ja. „Mohli by sme si tykať, ja som Rebeka." Podal mi ruku a ja som svoju vložila do jeho. Mal ju hebkú a obrovskú. Bola som pri ňom ako malá víla. „Teší ma ja som Trevor." Zaujímavé meno. Dal mi kľúče od priestoru kde sa nachádzajú potrebné veci a odišiel. A je tu ďalšia prekážka. Greg bol len zámienka a Rory tak ten bol sviniar. Zabudnem na Harryho? Zmizne niekedy z mojej hlavy? Dá mi niekto odpoveď na všetky tie otázky? Niekedy mám chuť nastúpiť do lietadla a vyraziť za Harrym , no niekedy som rada, že som na druhom konci sveta. My dvaja to budeme mať ťažké. A kto vie možno nakoniec skončíme spolu? A možno nie? Napäť som si ľahla a rozmýšľala nad všetkým čo sa v Amerike stalo. Milovala som Harryho. No bola som s Rorym a jednu noc s Gregom. Popravde to s Gregom bol omyl, a bola som nehorázne opitá. Zaspala som na gauči.

O tretej ráno som sa zobudila na pípanie telefónu. Cele dolámaná a unavená som vstala a hľadala mobil. Našla som ho v kuchyni.

Svietila na ňom správa od Harryho.

„Ako si si mohla myslieť, že by ťa miloval? Si taká hlúpa? Harry O. bude dnes o polnoci mŕtvy za to čo urobil! Bola si jeho posledné volané číslo, preto sa to dozvieš ako prvá."

Mobil mi vypadol z ruky. Obliekla som si mikinu a volala Kláre.

„Klára prepáč tu je Rebeka. Je pri tebe Harry?" Počula som ako vzlyká a vedela som ako sa cíti. „Nie je, zmizol. Ty sa mu už neozývaj! Je môj, a na teba zabudol!" Túto tému som riešiť naozaj nechcela. Zložila som a volala Laile. Pravdaže vedela čo sa stalo a Harryho už hľadali.

Dala som vedieť Suzz, že je mi to ľúto ale nemôžem bez neho žiť. Musím byť pri ňom, osud to tak chcel. Rezervovala som si letenku. Ostalo jedno voľne miesto na dnešný let. Musím to urobiť! Schmatla som veci a nastúpila do lietadla.

Mala som chuť vrieskať a plakať. Harry je možno mŕtvy a ja som od neho ďaleko. Aj napriek tomu ako mi ublížil ho milujem. A nechcem to zmeniť! Konečne sme pristáli. Laila ma už čakala na letisku. Vystískala ma a rýchlo sme nasadli do auta.

„Posledné slova keď ho nakladali do auta boli..." Začala Laila a naprázdno prehltla. „Nedovoľte aby sa dostali k Rebeke. To zakričal ako posledné a potom zmizol."

Rozplakala som sa cestou k nejakému neznámemu domu.

„Harryho už vyslobodili ale je dobitý a v ohrození života." Povedala Klára akoby šeptom, pretože vedela čo sa práve teraz deje. Vedela ako sa rúcam, a nevládzem.

Môže to byť ešte horšie? Však je to len zlý sen a ja sa zobudím vedľa Harryho a všetko bude dobré? Bohužiaľ...

Nič nebude dobré!




Ja umrem :DD 194 toto je nemožné, veď ja tento príbeh nepíšem ani mesiac a toto je bombaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa Ďakujem :) dnešná časť je trošku dlhšia , berte to ako ospravedlnenie, pretože som nič nepridala veď škola............... Ja Vám tak Ďakujeeeeeeeem <3

Comm&Votes <3


Show me who I amWhere stories live. Discover now