No Control ( FF Harry Styles )

NO CONTROL- 2. séria! ( 1. kapitola )

1. Baby let me love you goodbye....( Harry )

Krok za krokom. Hlavne opatrne. Naozaj by som prisahal, že táto cesta viedla do

môjho nového bytu. No teraz. Teraz som ju akosi nespoznával. Všade naokolo boli obchody, ktoré som v živote nevidel. Nakoniec som zastavil a zhlboka sa nadýchol. Do nosa mi udrel chladivý vzduch ďalšieho zimného večera a ja som sa snažil z nohavíc vyhrabať mobil. Šesť zmeškaných hovorov. Klasika. Pretočil som očami a našiel v zozname čísiel kontakt na taxík...

„Kto si do čerta myslíš, že si?!" vybehla na mňa Gemma keď sa mi konečne podarilo dostať tam kde som chcel.

„Harold Edward Styles, ale to vie predsa každý," odvrkol som a hodil sa do kresla, ktoré som si kúpil iba nedávno a ktoré ešte stále smrdelo novotou.

„Volala som ti. Andy mi písal, že si odišiel z párty pred dvoma hodinami," začala a prisadla si opatrne vedľa na gauč na čo som otrávene pretočil očami. Posledné mesiace sa o mňa starali ako o malého chlapčeka, ktorý potrebuje byť pod neustálou kontrolou. „Harry," zacítil som jej dotyk na mojej ruke. „Kde si bol?"

„Je tu ešte toľko čo musíme prerobiť. Zajtra asi zavolám Zaynovi nech mi na stenu nakreslí jeden zo svojich..." ani som nestihol dopovedať, pretože mi moja milovaná sestrička skočila do reči.

„Nemeň tému," upozornila ma a v jej hlase som zacítil hnev. „Naozaj si myslíš, že som tak sprostá a necítim z teba tú trávu?! Preboha Harry, spamätaj sa! Už sú to celé mesiace, musíš sa s tým konečne vyrovnať!"

„Bolí ma z teba hlava Gemma," chytil som sa za spánok a zhlboka sa nadýchol.

„Tak ma konečne počúvni a prestaň sa viac ničiť! Týmto ju späť neprivedieš braček."

„Toto moje správanie s ňou nemá nič spoločné," odvrkol som už kúsok podráždene.

„Vážne?" uchechtala sa.

„Možno som bol až príliš dlho tým dobrým Harrym, je čas na zmenu," mykol som ramenami.

„Nemôžeš zmeniť to kým si z jednej chvíli na druhú," zvraštila obočím.

„Možno nie to kým som, ale to aký budem, môžem. A ja som si vybral a ty máš dve možnosti. Buď to budeš akceptovať alebo sa môžeš hneď teraz zbaliť a odísť domov," odvrkol som a skôr ako stihla na to zareagovať, postavil som sa a zamieril si to do svojej izby.

Na druhý deň som sa vzbudil až na obed. Moja sestra sa práve niekde chystala pričom ma úplne odignorovala a ja som bol rád, že som sa vyhol ďalšiemu dohováraniu. Poriadne som sa ponaťahoval, hodil na seba iba tepláky a hrubú mikinu s kapucňou a vyšiel som na ulicu. Vonku už poriadne mrzlo čo som cítil pri každom kroku, ktorý som urobil až kým som sa nakoniec poriadne nerozbehol. Po hodine behu som sa vrátil do domu kde ma však čakalo nemilé prekvapenie.

„Mama," povzdychol som si a vyzliekol si prepotenú mikinu, ktorú som hodil iba na zem.

„Som rada, že robíš aspoň niečo pre svoje zdravie," skonštatovala a zodvihla mikinu zo zeme.

„Na čo si prišla?" spýtal som sa otrávene a prešiel okolo nej.

„Gemma mi hovorila, že s tým svinstvom pokračuješ," zhlboka sa nadýchla a ja som zreteľne mohol vidieť ako sa snaží držať.

„A už je to tu zasa," šepol som a unavene si sadol na gauč.

„Naozaj nevidíš, že ťa to ničí? Nikdy si takýto nebol. Vždy si sa staral, vždy ti záležalo a..."