51. A ja som to zvládla, no nie preto, že by sa ten strach pominul...

1.3K 109 12
                                    

Pomalými krokmi som si to smerovala k jazeru, ku ktorému som docválala na koni. A síce som chcela udržať krok s Gemmou, nakoniec som to vzdala. Roky, ktoré som nejazdila sa odrazili na mojom strachu z pádu a tak som na konci radšej zvolila pomalé tempo.

Clarka som priviazala o strom a svoje veci som zhodila na trávu. A síce voda spočiatku chladila, ponorila som sa do nej celá iba v spodnom prádle. Potrebovala som kúsok osvieženia, pretože ešte stále v mojej hlave doznievali následky včerajšieho množstva alkoholu.

Naivne som si myslela, že mi to pomôže. Nie len, že mi utíši bolesť hlavy, ktorá síce od rána kúsok ustúpila, no stále tam bola, no dúfala som, že si tak schladím mozog a donútim sa prestať myslieť na to, že je tak nablízku. Nemohla som na neho myslieť, pretože takýmto štýlom by som sa nikdy nedokázala zbaviť toho čo k nemu cítim. Musela som ho nechať ísť. Raz a navždy. Taktiež som musela nechať ísť aj tú lásku, ktorá mi spaľovala každú bunku, každý milimeter v mojom tele. Lásku, ktorá ma pohltila tak veľmi až som kvôli nej stratila kontrolu nad svojimi činmi, nad svojím zmýšľaním a nad samou sebou.

Po pár sekundách strávených pod vodou kedy som sa nútila na neho nemyslieť, som sa vynorila. Mokré vlasy som si prstami začesala dozadu a užívala si ako mi kvapky vody pomaly stekajú po chrbte keď v tom som na sebe zacítila pohľad. Okamžite som sa za seba obzrela a v tom som zamrzla v pohybe.

„Harry?" neisto som vyslovila jeho meno keď som ho zbadala stáť na tráve a pozorovať ma.

„Hľa- my- sme...." zakoktal sa a ukázal prstom za seba na čo som sa ponorila viac do vody keď som si uvedomila, že na sebe nemám tričko. „Hľadali sme ťa," vydýchol na koniec a hoci som sa snažila odignorovať fakt, ktorý bil do očí, nedarilo sa mi to. Už dokonalo som poznala tento jeho pohľad, ktorým sa na mňa práve díval. A úprimne som to nechápala. Po tom všetkom by tam už nemal byť. Nemal by sa na mňa pozerať keď sa už pohol vpred, keď ma novú známosť, keď mi to nikdy nezabudne.

„Už ideme?" opýtala som sa neisto na čo iba mlčky prikývol pričom zvraštil obočím a otočil sa ku mne chrbtom.

„Obleč sa a pôjdeme," vyzval ma keď som vychádzala z vody.

„Nemusíš na mňa čakať. Cestu poznám," odvetila som a prešla okolo neho smerom ku Clarkovi pri ktorom som mala svoje veci. A síce som sa k nemu neotočila, znova som na sebe zacítila jeho pohľad. Rozpačito som si na seba navliekla šortky, ktoré boli v tú sekundu aj celé mokré.

„Na," ozval sa zrazu tesne za mojím chrbtom až som podskočila. Skôr ako som sa otočila som pred sebou zbadala jeho ruku, v ktorej zvieral svoje tričko. Nechápavo som sa zamračila a otočila k nemu, no to sa mi naskytol pohľad na jeho odhalenú hruď a v tej chvíli celým mojim telom prešla vlna vzrušenia. „Je dlhšie. Zakryješ ním premočené šortky," dodal a prešiel po mne pohľadom.

„Ď- ďakujem," šepla som, pretože ak by som to povedala nahlas, zistil by do akých rozpakov ma dostal. A síce som sa snažila udržať pohľad vyššie od jeho tela, moja vôľa bola natoľko nalomená, že som toho nebola schopná.

„Mali by sme ísť," vydýchol na čo som to bola tentoraz ja, ktorá iba nemo prikývla a cez hlavu si natiahla jeho tričko, ktoré voňalo za jeho parfumom. Zhlboka som vdýchla jeho vôňu a slastne sa usmiala.

„Milujem tvoju vôňu," vyhŕklo zo mňa skôr ako som si uvedomila čo som povedala na čo Harry ani nezareagoval. Ani len nepodvihol obočím od prekvapenia akoby to urobil inokedy. Iba tam stál a upieral na mňa svoj zrak, ktorým ma čoraz viac znervózňoval. A síce som vedela, že najlepšie čo môžem urobiť je to už nechať tak, nekomentovať moje priznanie, nerozoberať ho viac a radšej sa otočiť, nasadnúť na Clarka a odísť, nemohla som. „Teda, chcela som povedať, že..."

No Control ( FF Harry Styles )Where stories live. Discover now