No Control ( FF Harry Styles )

43. Ostal by som so Sam, ktorou si bola, nie so Sam, ktorou si sa stala...

Sedela som v jeho tričku na jeho posteli a znudene som listovala v časopise. Harry bol v sprche už celú večnosť a na mňa pomaly padala únava. Tento deň bol pre mňa vyčerpávajúci. Najprv gynekológ a potom ten hlupák, ktorý ma zjavne málo práce a to je ten dôvod prečo ma objednal na ďalšie sedenie. No ja som žiadneho psychológa nepotrebovala, v tom som si bola istá.

„No konečne," zašomrala som keď sa konečne otvorili dvere.

„Čakáš na mňa?" prekvapene podvihol obočím ako by to bolo niečo zvláštne.

„Nie, iba si tu skracujem čas, ktorého mám nadbytok."

„Rozprával som sa s Robinom," povzdychol si a hodil sa ku mne. „Pokojne si mohla ísť spať."

„Bez teba?" pozrela som na neho a časopis som položila na stolík. Aj tak tam nepísali nič duchaplného.

„Zajtra skoro ráno idem s Mikeom do Londýna," oznámil mi bez toho aby sa pozastavil nad tým čo som mu povedala.

„To sa mi páči," pousmiala som sa. „Iba sa skočím domov prezliecť a môžeme vyraz..." ani som nestihla dopovedať, pretože ma prerušil.

„Povedal som, že idem. Nie, že ideme."

„Aha," zháčila som si keď som si uvedomila, že ma týmto úplne odpísal. Vymyslel si plán pričom to so mnou ani neprediskutoval, nespýtal sa ma či náhodou niečo pre nás nechystám a už dupľom sa ani len neunúval opýtať sa ma, či mi to nevadí.

„Potrebujem na chvíľku vypadnúť," posadil sa a uprene sa do mňa vpil pohľadom.

„Iba pred pár dňami si prišiel," zmätene som pokrútila hlavou.

„No mám pocit, že som tu už večne," povzdychol si.

„Dobre," šepla som pričom som si zaľahla a otočila sa k nemu chrbtom. A hoci to Harry nevyslovil nahlas, vedela som, že potrebuje odtiaľto vypadnúť kvôli mne. Dusila som ho a síce som si to uvedomovala, môj strach, že ho jedného dňa stratím bol väčší. Netuším ako a ani kedy sa mu podarilo až takto pomotať mi hlavu. Jediné čo som vedela bolo, že bez neho by som to nezvládla. Nezvládla by som Sebastiánovu smrť, jeho pohreb a už dupľom by som sa cez to nepreniesla. No s ním, s ním to bolo všetko ľahšie. S ním po mojom boku som mala pocit, že zvládnem aj neprekonateľné.

„Sam," povzdychol si moje meno keď zaregistroval ako plačem.

„To je v poriadku Harry," šepla som do vankúša a odtiahla som sa na kraj postele.

„O čo ide tentoraz?" opýtal sa ma a zaregistrovala som ako sa posadil.

„Idem ku Gemme," zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť. Posadila som sa tiež a práve vo chvíli keď som si obúvala papuče som zacítila jeho dotyk na mojom ramene.

„Hovor so mnou," nabádal ma.

„Nemám o čom," pokrčila som ramenami a zotrela si slzy.

„V prvom rade mi vysvetli prečo zasa plačeš?" natočil si k sebe moju tvár.

„Zasa?" uchechtla som sa. „Tak prepáč, že moje hormóny sú kvôli tehotenstvu kúsok vyvedené z miery," odvrkla som už kúsok podráždenejšie. On to nechápal. Nemal potuchy aké to je keď sa človeku zmení nálada z minúty na minútu.

„Ja sa snažím Sam ok?" prisadol si ku mne. „Mám s tebou trpezlivosť, znášam všetky tvoje výčitky a nálady, no..." zasekol sa pričom sa zamyslel. „Potrebujem odreagovanie. Prevetrať si hlavu, prísť na iné myšlienky, stráviť čas s mojim bratom a..."