Mafiánska princezná

Prečo?!

,,Pretože. Pretože mi chýba ona. Ona zobrala veľkú časť mňa. Boli sme ako puzzle ktoré do seba zapadnú. Teraz som už len ako ten jeden kúsok ktorý chce aby znova prišiel ten s ktorým do seba zapadol. Ona je ten chýbajúci kúsok. Nevidel som ju tri roky. Bez nej som nič a preto ubližujem tým slabším. Chcem aby sa cítili nepotrebný, ublížený, aby sa každý deň pýtali prečo oni. Tak sa cítim celé tri roky bez nej" povedal a bolo vidno že je mu smutno. Najradšej by som ho teraz objala no nemôžem. Rozplakala by som sa pretože mi stále chýba. Jason je môj najlepší kamarát no nikdy nebude ako Luke. Luke bol viac než kamarát.

,,A... neodišiel si náhodou ty od nej?" spýtala som sa akoby nič.

,,Ja... Áno ale to pretože ku mne bola hnusná a myslel som si že chcela aby som odišiel a nehal ju."

Rozhodla som sa že dneska mu poviem že to som ja. Nemala by som ale ja ho potrebujem, viem to.

,,Možno chcela čas.. Deň možno dva. No myslím že nikdy by nechcela aby si odišiel. Myslím že to ju položilo najviac ako mohlo....... Poďme sa prejsť" povedala som a vybrala sa k východu. Keď sme sa dostali do parku rozhodla som sa že mu to jednoducho poviem.

,,Luke...ja potrebujem ti niečo povedať." pozrela som na neho s vážnou tvárou.

,,Áno?"

,,Ja som tá tvoja Elizabeth. Tvoj chýbajúci kúsok" povedala som a sklonila hlavu.

,,Č-č-čože si ty? T-takže ja ťa mám celý čas pri sebe a neuvedomím si to? Áno máš inú postavu ale tvoje oči..... mal som to tušiť Elizabeth" povedal a stiahol ma do jeho medvedieho objatia.

,,Elizabeth nebudem čakať dlhšie. Čakal som dlho a potom si mi zmizla. Tak teda budeš moje dievča?" spýtal sa a usmial.

,,Á-áno" povedala som a dala mu poriadny bozk.
********
Po celom tomto unavujúvom dni som ležala na posteli doma. Ako to že je zrazu všetko tak jednoduché? Z môjho uvažovania ma vyrušila mama.

,,Elizabeth? Zajtra máš 18. Čo by si chcela?"

,,Nič a zavri dvere. Ďakujem" povedala som a otočila za chrbtom ku dverám. Počula som ako si mama vzdychla a odišla.
Rozhodla som sa že napíšem Jasonovi a Samanthe.

Ahoj Jason. Zajtra si nič neplánuj pôjdeme večer o ôsmej do miestneho klubu. Tak teda o ôsmej tam ;)

Ahoj Sam. Zajtra si nič neplánuj. Príď ku mne o druhej. Večer o ôsmej musíme byť v klube a kým sa mi dve prichystáme. :D tak teda zajtra :)

Tak to by sme mali. Večer som šla už len do sprchy a zaspala som.
*********
Ráno som vstala na krik z dola. Žeby sa oni dvaja hádali? :D
Zišla som teda dole s nervami pretože je sobota a oni ma zobudili. Agrh!

,,Môžte stíšiť volume? Je sobota ráno, mám narodeniny a rada by som sa vyspala" povedala som dosť nervovo na konci.

,,Nemôžme! A čo že je sobota?! Nemusíš furt vyspávať v tej zasratej posteli! Budem si kričať koľko chcem jasné?! Bývaš pod mojou strechou!" zakričal na mňa otec.

,,Tak prepáč že chcem spať... nebudem. Okej teda nebudem už pod tvojou strechou! Dnes mám zasratých 18! 18 rokov čo si sa nestaral o svoju vlastnú dcéru! Ďakujem za krásne ráno.." všetko som zakričala no poslednú vetu už len zašepkala a slzy sa mi valili po líciach dole ako vodopády.

,,J-ja prepáč ja som zab-" nedovolila som mu dokončiť. Nervy sa vo mne zas nahromadili. Tak on zabudol?!

,,Tie tvoje ospravedlnenia si strč vieš kde. Ale za to že si zabudol na sladkú 18-tku tvojej JEDINEJ dcéry... to ti neodpustím." povedala som a išla do izby.
*********
Za pol hodinu osem
Sam ma už čaká v aute. Rozhodli sme sa že pôjdeme radšej skôr predsa len cesta niečo trvá. Zišla som dole po schodoch a zbadala svojich rodičov opierajúc sa o kuchynskú linku a pozerajúc sa na mňa.

,,Eli prepáč. Viem nedá sa to odpustiť ale aj t-" dosť týchto sračiek.

,,Nehaj to tak dobre? Zajtra sa balím a odchádzam. Nebudem plniť tvoje pravidlá a už vôbec nebudeš po mne kričat. 18 rokov je dosť dlhá doba a ja už nemám záujem ani o jedneho z vás. Dúfam že ten malý zasran bude mať dosť rodičovskej lásky aj za mňa"

Zrazu sa na mňa mama s ocom dosť zvláštne povedali.
,,Nechcem aby si odišla ale viem že máš povahu po mne a tak ťa nebudem presviedčať. Ale chceme aby si vedela že nie sme žiadny právnici. Sme mafiáni. Máme gang. Preto s tebou boli opatrovateľky. Nikto z tých kokotov nevedel že máme dcéru a bola si v bezpečí. Dovoľ mi aby dnes išiel jeden z mojich ľudí..Jason aby na teba dal pozor" povedal otec a ja som bola úplne ako obarená. Do izby vošiel Jason... Môj naj kamarát Jason.

,,Jason?"

,,Prepáč Ela"

,,Och choďte všetci do piče" povedala som a odišla s Jasonom za sebou do auta. V aute bolo celkom ticho.
*********
Zobudila som sa na strašnú bolesť hlavy. Prečo som toľko pila. Počula som zdola hlasy. Vošla som do obývačky. Bolo tam asi 6 ľudí. Ach tak toto je ten gang? Taký malý? No v skutočnosti nebol.

Ja viem, ja viem. Povedala som že sa bude chcieť dozvedieť čo najviac Luke o Ele. Ale nakoniec to bude zas mafianska kniha :D