Vždy som nenávidela telocvik.
Aj tento predmet je skorumpovaný.
Hrajú proti sebe na život a na smrť.
Neuvedumujú si, že je to len stupidná, nevinná hra.
Preto ju ani nehrám.
Úkosom sa pozriem na bandu športovcov, ktorí sa do volejbalu doslova vžili. Je mi ľúto brunetky, ktorá si práve odnáša prednášku od kapitánky ako sa odbíja lopta bagrom.
Pohľadom zabodnem do mojej súperky naproti.
Blondínka, tenká ako zápalka zviera bedmintonovú raketu v jednej a košík v druhej ruke.
Opäť na mňa pozrie tým svojím charakteristickým ksichtom. Ksichtom ja musím hrať s hentou.
Košík lieta nahor a následne dopadne na tvrdú zem.
Spolužiačka ho sem-tam pomocou triku, raketou zodvihne zo zeme.
Aj mne sem-tam ľudia podajú pomocnú ruku.
Moje nálady sú raz hore a raz dole.
Ako košík lietajúci po telocvični.
Keď sa dostanete až na úplné dno, idete už len vyššie a vyššie.
Mne to nestačí.
Ja prebúram aj nejestvujúci múr a dopadám na samé, samé dno priepasti.
YOU ARE READING
Autophobia |VOLUME 1|
Short StoryAUTOPHOBIA: „Pri výskyte nezáleží na inteligencii, vzdelaní, ekonomickom zázemí, či profesionálnom zaradení." Príbeh o tom, ako je ťažké navigovať sa životom, ak ste tínedžer. Vo svete plnom materializmu, súťaženia, duševného teroru a strednej školy...
