Som anjel

17.kapitola-2.časť

Neprirodzene som sa chvela. Trvalo mi hodnú chvíľu kým som sa upokojila. Marek ma vzal na ruky. Preniesol ma do malej kúpelne,posadil na kraj zaprášenej vane a na chvíľu niekam zmizol. Vrátil sa s uterákom. Mokrým uterákom mi utrel tvár. Celý čas bol ticho. Môj hlas by zrejme hned zlihal.

Rozopol si mikinu a prehodil mi ju cez plecia. Preniesol ma z kúpelne späť do veľkej spálne. Doslova mauložil do postele. Pľúca sa mi doplna naplnili vzduchom. Zaspala som.

Zobudila som sa na to,že ma niekto hladil po líci. Pomaly som otvorila oči. Marem sedel na posteli s tým najkrajším úsmevom na perách.
"Dobré ránko Ruženka."
"Spala som dlho?"
"Jeden a pol dna."
Vyteštila som oči. To vážne? Podal mi pohár s vodou. Konečne som zahasila smäd. Zbehla som sa prezliecť.

Estel vybehla hore.
"Si hotová?"
Prikývla som.
"Tak teda vyrážame!"
Zbehli sme dole. Ked som zatvárala dvere,niečo ma zastavilo. Potriasla som hlavou. Dobehla som Mareka. Objal ma okolo ramien. Držala som ho zo zadu okolo pásu. Pomaly sme kráčali lesom. Cítila som sa znovu ako tá normálna Angela ktorou som pred pár týždnami bola. Žiadny upíri,vlkolaci...nič ohrozujúce. Boli sme len partia kráčajúca po lese. Az s Tomášom sa podpichovali,Estel si písalaesemesky s Alexom a ja som kráčala vedľa toho najúžasnejšieho chalana.

Pred Knižnicou stála moja mama,Tomášovi rodičia a Matúš. Mama šťukla kľúčom vo dverách a akobmávnutím čarovného prútika sa Knižnica zmenila na malú nenápadnú chatku. Skôr ako mi mama nakázala sadnúť do auta,rozprestrela som krídla. Odrazila som sa a zmizla medzi oblakmi. Marek letel hned za mnou. Splnil sa mi sen! Lietala som hore-dolu,krútila sa do špirál,užívala si vietor narážajúci do mojej tváre.

Marek si ma pritiahol k sebe. Krídla okolo nás vírili vzduch. Hľadeli sme si uprene do očí. Letmo ma pobozkal a uletel. Obaja sme sa smiali. Konečne som ho dohnala.

Pristáli sme na mojej záhrade. V momenre ako som sa dotkla zeme,krídla zmizli. Ľahla som si do trávy. Marek si sadol vedľa mna a pierkami na krídlach ma šteklil po tvári. Zavrtela som hlavou. Skryl krídla a pomaly sa ku mne naklonil. Na tváry som cítila jeho dych. Pobozkal ma. Omotalasom si ruky okolo jeho krku. Ľahol si do trávy,čím tocieli,že somležala na jeho hrudníku. Odtiahol sa. Podložil si hlavu a ja som si ľahla vedľa neho. Pod hlavou som mala jeho rameno. Zhlboka sa nadýchol.
"Angie?"
"Áno?"
Otočil svoju tvár ku mne. Bolo vidno,že váha. Znervoznela som.
"Čo sa stalo v tej chate?"
Sadla som si. Prehrabla som si vlasy a poriadne sa nadýchla. Sadol si vedľa mna.
"Vybavila sa mi spomienka z vojny. Zrejme to bola sponienka na moju smrť."
"Prežila si."
"Naozaj?"
"Áno,no ked si sa po pár dnoch prebrala zistili sme,že si prišla o krídla."
"P...p...prišla som o krídla? Ako...ako je to možné?"
Zarazilo ma to. Ako som mohla prísť o krídla? Dá sa to vôbec?!
"Porezali ťa Dýkou smrti. Ak nou porania človeka zomrie,no ak by bol poranený upír,vlkolak alebo anjel...stane sa obyčajným. Dva mesiace si sa nepohla z postele. Ked si po pol roku konečne prehovorila chcela si vedieť len to,ako získať späť krídla."
"Ako to dopadlo?"
Hlas sa mi chvel. Žalúdok som mala stiahnutý a srdce mi bilo ako o preteky.
"Musela si sa zmieriť s tým,že si obyčajná."
Objala som si konená a oprela one čelo.

Dlanou ktorou mi prechádzal po chrbte mu prwchádzala tá zvláštna,upokojujúca energia. Sústredila som sa len na tú energiu. Svaly sa mi uvolnili.

Strhla som sa na rachot Matúšovej motorky. Postavili sme sa. Marek na mna uprene hľadel.
"Mal by som ísť domov."
Celé moje telo kričalo "Ostan!",no ja somsa zmohla len na prikývnutie. Silno ma objal. Roztriasli sa mi kolená. Objala som ho ešte silnejšie.
"Prosím,ostan!"
Zašepkala som to tak potichu,že som to takmer sama nepočula. Zavládlo ticho. Nepočul ma? Odtiahol sa. Cítila som sa oproti nenu ako trpaslík.
"Maličká!"
Zamračila som sa. Začal sa smiať.
"Nevolaj ma tak!"
"Naozaj chceš aby som ostal?"
So širokým úsmevom som prikývla. Jedine pri nom sa cítim bezpečne.

Ahoj,ahoj! Tááák nech sa páči dalšia kapitola. Chcela by som vedieť ,či sa vám môj príbeh ešte páči,či má zmysle ešte pokračovať v písaní? Mohli by ste sa vyjadriť. :/ Zaujímalo by ma aký máte názor na vyvýjanie deja,čo bc ste očakávali a tak. Budem rada ak sa vyjadríte. ;)