STAY STRONG (R5 FF)

35. Čo sa stalo?!

Kells POV

Kopla som do kresla, sadla si doňho a položila si hlavu do dlaní.

UNIESLI MI RODIČOV!!!

"Kells vnímaš?"začula som strýkov hlas.

Jemne som prikývla a pozrela sa na jeho hologram cez závoj sĺz.

"Kells mi to vyriešime."ukľudňoval ma strýko.

"Dám vám ešte vedieť o priebehu vecí. Vidíme sa."ukončil strýko hovor a ja som sa pobrala do kuchyne.

Zrazu mi zazvonil mobil. Zdvihla som to.

"Zdravím slečna Anderson."ozval sa ten najodpornejší hlas na svete.

"Mick, čomu vďačím za taký vzácny telefonát."zasmiala som sa.

'Zhodou okoloností tu mám tvojich rodičov."zasmial sa a ja som zamrzla na mieste.

"Okamžite ich pusti!"zvrieskla som.

"Hou, kľud slečinka, niečo za niečo."ten slizký hlas sa nedal vydržať.

"Čo chceš?!"povzdychla som si.

"Teba!"zasmial sa.

Zmĺkla som na chvíľu.

"Dobre. Kde mám prísť?!"podvolila som sa.

"Domov Kelsey a ešte niečo. Ak čo i len začujem syrénu alebo sa nejako dozviem o tom, že si do toho niekoho zaťiahla odbachnem ich."hrozil.

"Dobre."zložila som a utekala do izby.

Rýchlo som zbalila veci a pobozkala na hlavu spiaceho Luckyho.

Počkala som v kuvhyni dokým všetci nespali. Utekala som na hornú plošinu a otvorila dvere helikoptéri. Zapla som motori a na hlavu si dala helmu. Zavrela som dvere a tašku hodila na vedľajšie sedadlo. Poriadne som zatiahla za páku a helikoptéra začala stúpať.

Vo vzduchu som sa poddala slzám. Pochybujem, že z toho vyjdem živá. Ešteže som im nechala list na rozlúčku. Dúfam, že to pochopia.

V New Yorku...

Namierila som to s vrtulníkom na strechu mrakodrapu. Vystúpila som a vzala tašku.

Vykopla som dvere a vošla dnu. Bola som ako duch. Vyšla som na balkón a zatiahla za slučku od lana. Poriadne som sa zaistila a hodila lano až dole. Vďaka Bohu, že tento mini mrakodrap nie je vysoký. Pustila som sa dole. Rýchlo som zlaňovala dolu.

(Pustite si pls pesničku)
Vybrala som sa peši cez mesto. Pomaly som došla k bytu mojich rodičov. Priložila som kartu a vyšla som výťahom na 30. Otvorili sa dvere a ja som pomaličky vošla do bytu. Vytiahla som revolver a pomaličky sa prechádzala po byte. Vykopla som prvé dvere. Nič. Vykopla som dvere od mojej izby. Nič. Doriti!!! Vošla som do kúpelne. Na bielych kachličkách bola krv.

"Ponáhľaj sa lebo im nezostane ani kvapka krvi." jemne som sa dotkla krvi.

Zabijem ho!!! Krv bola ešte teplá. Odišli pred chvíľou. Doriti!!!

Zdvihla som mobil a zavolala tomu hajzlovi.

"Myslíš si, že ma krv rozhodí?" zasmiala som sa posmešne.

"*smiech* Je mi jedno či ťa to rozhodilo! Čakám ťa v garáži kde si sa prvýkrát učila šoférovať!" zrušil hovor.

"Dofrasa." rozbehla som sa do izby. Stlačila som tlačítko na stene a pozorovala ako sa steny odkryli.

Vytiagla som revolveri, samopal a opasok s nábojmi si uviazala okolo bokov. Na krk som si dala obruč a navliekla sa do čierneho kabátu. Vzala som samopal do ruky a vybrala sa k výťahu.